Nemali sme sa rady. Nikdy sme nemali ten vzťah, že si hovoríme tajomstvá a vlastne sa milujeme, len sa občas pohádame. Nie. Neboli sme tie sestry, ktoré si požičiavajú oblečenie a debatujú v noci o chalanoch. Dokonca môžem s určitosťou povedať, že sme sa neznášali.
V škole sme sa ku sebe nepriznávali a na ulici sme nemali spoločnú partiu. No dobre, ja som nemala partiu žiadnu a ona voľajakú mala. Neboli to ale dobré deti. Boli to outsideri takmer ako ja, no na inom mieste a iným spôsobom. A vlastne to sme mali spoločné.
Za nejaký čas, mala moja sérgra taký street cred, že ak sa ma niekto na ulici opýtal kto som, povedala som, že som Evina sestra. Chodila iba z tými najväčšími menami z Exnárky a bola široko ďaleko uznávaná.
Ja som mala iné miesto, kde ma poznali. Pracovitá, slušná, zodpovedná žiačka a študentka. Učitelia sa ma zvykli pýtať, či mám naozaj sestru v nižšej triede a ona chodila domov s tým, že sa jej všetci pýtajú, či to fakt, je "Mirka" jej sestra.
Z toho vlastne plynuli všetky naše rozkoly a problémy. Z toho, že ona mala street cred a ja len trápny school cred. Nič viac v tom nebolo. Ja som jej závidela fakt, že mala dôvod "ísť von" a neskoro sa vrátiť domov. A ona vytrvalo protestovala proti tomu, že všetci ju spájajú s tou Polohovou z tej a tej triedy.
Naše vzťahy sa po čase, ako inak, zlepšili. Súrodenecká rivalita - alebo ako tomu dnes hovoria - zmizla a zrazu máme tému na rozhovor.
Z mojej sestry sa stala skvelá manželka a matka. Svojho syna miluje, potrestá ho, zvýši hlas aj pochváli vždy na tom správnom mieste. Malý je vychovaný, slušný, vtipný (takým tým detským spôsobom) a vie, čo si môže a čo si nemôže dovoliť. Nikdy som ho nevidela jej odvrknúť. Ak to aj urobil, nebolo to bez následku.
Jej syn je milovaný nami všetkými. Vytrápila sa s jeho výchovou a často aj mňa srdce bolelo, ale povedala som si, že ona vie čo robí. Teraz sa nebojím vziať ho do obchodu, lebo viem, že sa nehodí o zem uprostred uličky so sladkosťami. Vie presne, čo znamená "nie" a dokonca začína rozumieť našim interným žartom.
"Dobrý vtip, keka. (keka - rozumej krstná) Budeme sa hrať na poliscajtov a ja budem šoférovať, že nemám vodičák ani pas."
Deti si naozaj viac nechcú. Úprimne strávený čas. Ten si nekúpite a nekúpite si ani dobré deti. Netvárte sa, že nie sú vaše a nesťažujte sa na únavu. Najhoršie, čo môžete urobiť je dať im najavo, ako veľmi vám križujú plány. Hrajte sa s nimi. Venujte im čas, rozprávajte im príbehy z vášho detstva a čítajte im veľa rozprávok. No áno, mne sa ľahko hovorí, keď nemám vlastné deti. No ako hovorí moja sestra, radšej sa teraz zahráme, a keď bude mať 15, nebudem sa báť, že sa bude nudiť niekde na drogách.
Priznala sa, že je rada, že druhé dieťa bude chlapec. Vie, aká bola ona a nechcela by mať "samú seba" doma. Preto je prísna. Milujúca, ale prísna. Veľa ľudí ju obviňuje z toho, že na krpca ziape, bije ho a nič mu nedovolí. No je to presne naopak. Vychováva ho tak, ako vychovávali nás. A Števka potvrdí, že to funguje. Jej syn si tiež nedovolí odvrávať alebo správať sa neslušne. Len preto, že ho má na očiach, v periférnom videní a on o tom vie.
Obe majú niečo spoločné. Deťom sa venujú. Áno, občas je to o naháňaní sa do škôlky, do práce a domov. Dôležité je ale nájsť si čas. Ja sama, ako nematka, si občas poviem, že na to dieťa nemám nervy. Úplne mi stačí na pár hodín počas víkendu a vzdávam úprimný hold všetkým rodičom. Ale ak sa mu skutočne venujem, na konci dňa si vždy povieme, aký bol ten náš Leo dobrý.
