Vyšla som vonku. Ponorená do vlastných myšlienok, nahnevaná na celý svet.
Zrazu, ako keby do mňa niekto strčil. Dvihla som hlavu a od prekvapenia som takmer zostala stáť. Vo vzduchu bolo cítiť Vianoce. Taký ten ľahký závan mrazu, krištáľový vzduch.
Odišla som veľmi rýchlo. Na sebe som mala iba ľahké tričko s dlhým rukávom. Teraz by sa to už robiť nemalo... hlavne nie za predpokladu, že ste práve vyšli zo sprchy.
Zaplnil ma pocit nostalgie a mala som chuť natiahnuť si chrbát, vystrieť ruky dohora akosi... znovu sa zobudiť. Aj sa podarilo. Hlavu som si cestou vyčistila, dnes bude náročný, no skvelý deň a všetko sa znovu urovná.
Dosť optimistické?