Rozpravka

Zafukal sladky vetrik, taky co nam zamotava vlasy do cukrovej vaty. Rozhodava zaclony, posmieva sa ucesanym vlasom a vazenym panom s vazenymi klobukmi. Slovami basnika: Pred vetrom sme si vsetci rovni. Ked som bola mala myslela som si, ze vietor vzniká vo dverach a oknach a preto, ked je teplo, otvarame okna, aby zacal fukat. Niekedy ale neprisiel. Vtedy som sa divala po okolitych domoch, kde maju pootvarane okna. Chcela som vediet, kto nam kradne vietor v takom hroznom teple. Samozrejme, ze som si neuvedomovala, ze aj my niekedy kradneme ostanym vietor, ale vtedy som bola predsa este mala..
Jedneho krasneho dna, kedysi zaciatkom maraca, doniesol nam tato domov velke cudo. Vyzeralo ako mikser na slahacku, ale bolo omnoho vacsie. Podstavec malo ako z vianocneho stromceka a trup s hlavou vyzeral ako mamine vysoke slnecnice. Ale toto cudo sa neobracalo za slnkom. Stalo v rohu kuchyne celkom necujne. Spolocnu rec nenaslo ani s kuchynskym mixerom, ani s vysavacom si ktovieako nerozumelo. Vzdy len akosi smutne vzdychlo a odfuklo si. Ostatni obyvatelia kuchyne ho nazvali Fukac, pretoze sa stale fukal a v podstate vyzeral dost namyslene. Sedavala som na okruhlom rucne tkanom farebnom koberceku a cele dni som cakala, ci povie aspon slovo. No nestalo sa nic. Po case som aj ja zacala verit tomu, ze Fukac nepotrebuje spolocnost, ze je rad sam a povysuje sa nad inych a to len preto, ze je sluzobne najmladsi. Nebol este pokryty vrstvou zasleho prachu ani zltavymi kuchynskymi vyparmi a preto bol aj so vsetkych najkrajsi. Mamka ho zvykla prikryvat vysivanym obruskom. Vraj preto, aby nevyzeral staro, kym pride jeho cas. Nikdy som tymto dosplepackym reciam nerozumela a ani teraz, ked som uz velka, nechapem, preco ma vzdy posielaju hrat sa, ked sa pytam na veci, ktorym nerozumiem. Keby si pamatali na to, ake to bolo ked oni boli mali... ale takto im to vysvetlim iba velmi tazko. Ale obcas byvam zvedava.....