Syn cisárovnej Alžbety Bavorskej prezývanej Sissi a cisára Františka Jozefa. Narodil sa 21. augusta 1858 ako následník trónu. Tak bol aj vychovávaný a vedený k tomu, aby sa za každých okolností choval ako aristokrat. Zbožňoval svoju matku a ona milovala jeho. Svojho otca však nemal v láske a často sa stávalo, že ho naschvál zahanbil, prípadne ho nechal čakať s hosťami a slávnostnou večerou.
Z politických dôvodov ho ako 23 ročného oženili s belgickou princeznou Štefániu. Mala osemnásť rokov a nevynikala ani krásou, ani inteligenciou. Rudolf sa preto začal stretávať so svojimi obdivovateľkami.
Písali mu listy, v ktorých ho pozývali na tajné schôdzky a lákali ho do svojich domov. Štefánia skoro odhalila jeho avantúry a ich manželstvo krachovalo. Jediné, čo ich spájalo bol ich syn, ktorého Rudolf nevídal často.
Následník trónu sa teda venoval svojim záľubám a najmä vojsku. Vášnivo rád poľoval, aj keď nepatril medzi najlepších strelcov. Upadal čoraz viac do depresií, ku ktorým sa pričlenila aj nevyliečiteľná choroba – mozgová paralýza. V zdravotných záznamoch, ktoré boli objavené až po jeho smrti sa našiel aj zápis, že trpel Kavalierenkrankheit (syfilisom).
Jeho smrť ostáva, aj po vyše storočí, nevyriešenou záhadou. Jeho otec sa 30. januára 1889 dozvedel, že jeho syn je mŕtvy. Tragédia sa odohrala v obci Mayerling, ktorá leží ani nie 20 kilometrov od Viedne, na miestnom poľovníckom zámku, ktorý bol majetkom Habsburgovcov. Kráľovská rodina v ten deň vydala komuniké o tom, že ich syn podľahol srdcovému infarktu. Isté je, že František Jozef tejto informácii veril. Až o deň neskôr sa začali vynárať chýry o tom, že nástupca spáchal samovraždu.
Existuje teória, že Sissi vedela o tom, čo sa stalo viac, ale chcela, aby pravda vyšla najavo. Možno by sa to ani nebolo "prevalilo", keby Rudolfovi nechýbala polovica lebky a fakt, že len ťažko by sa táto maličkosť vysvetľovala na pohrebe.
A aká bola pravda, či skôr predpokladaná pravda o následníkovi trónu? Zoznámil sa s barónkou Máriou Vetserovou a udržiaval s ňou vášnivý ľúbostný vzťah. Barónka otehotnela, hoci Rudolf nebol rozvedený s princeznou Štefániou. Alebo sa tak predpokladá z toho, že poľovnícky zámok v čase smrti milencov navštívil aj gynekológ. V deň, keď sa Rudolf ospravedlnil z rodinnej slávnostnej večere kvôli chrípke, bol na loveckom zámku spoločne s Mary. Krásna a mladá žena mala súhlasiť so spoločnou samovraždou. Jedna verzia hovorí o tom, že okolo postele, na ktorej ležali bolo množstvo kvetov a horiacich sviečok. Komorník ale vo svojich pamätiach zanechal správu o tom, že na posteli ležal, či skôr v polosede visel následník a vedľa neho, zakrytá prikrývkami bola mŕtva žena. Tvár mala znetvorenú. Komorník, aby ochránil povesť následníka, ženu odpratal do miestnosti na bielizeň a strčil ju do veľkého pleteného koša. Tam pre ňu prišli jej bratia, ktorí ju umyli obliekli a posadili do koča. Odviezli ju kočom do Viedne. Na pohrebe sa z blízkych zúčastnili iba bratia. Jej matku cisár „odpratal“ z Viedne a povedal jej, aby sa nevracala aspoň dva týždne.
Celý príbeh ich veľkej lásky bol ututlávaný, kým sa to dalo. Pravda o Rudolfovej mladej milenke a jej smrti vychádzala najavo iba veľmi pomaly. Cisár sa postaral o to, aby boli všetky dôkazy zničené. Dokonca samotný poľovnícky zámok dali prebudovať na kláštor, kde sa mníšky modlili za spásu duše zosnulého následníka. Miestnosť, kde sa tragédia odohrala je teraz kaplnkou s oltárom, ktorý stojí na mieste, kde bola pôvodne posteľ, na ktorej našli mŕtveho Rudolfa.
Ani dnes nevieme presne, čo sa na Mayerlingu stalo. Bola to vražda? Samovražda? Politický atentát? Vyzerá to tak, že je to iba ďalší zo zvláštnych príbehov o bohatých a tajomstvom zahalených panovníkoch.
