Niekde sa stala chyba. Táto chyba zanechala po sebe 42 smútiach rodín. Kto bol, či je zodpovedný, to nám zatiaľ nikto povedať nevie. Možno raz.
Zastavili sme sa iba na chvíľku. Na malú sekundu sa všetci zhrozili, obzreli sa a videli spúšť. Zanedlho na to vyvstávajú otázky, prečo sa minister vzdáva postu teraz. Prečo nie vtedy, prečo nie až neskôr. To naozaj nikomu nenapadlo, že možno nechcel pútať pozornosť na seba? Videli sme plakať deti, ženy, mužov. Videli sme odpadávať vojakov pod náporom emócií. A potom sa pýtame, prečo odstupuje minister.
Možno iba mne sa zdá, že veci, ktoré sú praktické sú nedôležité vo chvíľach, keď sa musíme vyrovnať s niečím, čo je navždy mimo našej kontroly. Pravdepodobne to, čo je praktické, je aj nutné a preto sa tomu nedá vyhnúť.
