V diaľke začula more. Bolo nepokojné, no nevzbudzovalo strach. Zrazu ňou preleteli nepríjemné spomienky. Privrela oči. Jeden ju chytil za zápästie, aby urobil fotografiu, druhý jej roztiahol ruky. Vlasy sa jej rozsypali po pleciach, do tváre... Azda chcel vedieť, či sa bude brániť, preto ju križoval pred všetkými. Vraj nemajú doma zrkadlo.
Cigarety. Dlhé. Silné. Dátum spotreby sa nekontroluje, bolo by to predsa hlúpe. Točí sa mi točí... Hlava sa jemne pohybuje. Hore, dole, vpravo, vľavo, šľuk. Nádych. Cigaretový dym pôsobí silnejšie ako obyčajne. Nevzala si ani kúsok ryby pri večeri. Príliš veľa vody. Vlhkosť vzduchu sa blíži k 100%.
Už začalo pršať. Zahnala myšlienky. Ponožky, podlaha je chladná. Topánky, vysoké opätky, ale tie širšie. Pan, para, tararara. Beží dolu schodmi. Nikde nikoho. Zhasla svetlo. Digitálny budík hlási 23:23. Make a wish.
Cup, cup. Cup, cup. Hore sa ide pomalšie. Rozmýšľa nad tým, ako sa jej napínajú lýtka. Sústredí sa. Každý krok pripadá na jeden schod. Sukňa sa jej melodicky obtiera o kolená. Štrngot kľúčov v zámke. Cvaky – cvak. Za dverami nechala topánočky. Voda dopadá v nepravidelných prúdoch na dno sprchovacieho kúta.
To be continued...
