Je to tradícia a my sme ňou až nemoderne postihnutí. Chceme ju. Túžime po nej. Je to úplne nelogické, presne ako naša viera. Lebo tam, kde sa končí rozum, sa viera začína.
Čo sa vlastne zmenilo? Tradičná omša o pol siedmej, po ktorej nasledovala slávnostná posviacka jedál, tento rok nebude. Namiesto toho môžeme ísť posvätiť jedlá o ôsmej a o jedenástej sa vrátiť na omšu.
Malicherné a zbytočné, možno má niekto pocit, že sa mám iba chuť sťažovať. Ale ten, kto to chápe vie, že niekedy sú práve tieto maličkosti a to, na čo sme si zvykli základom pohody počas sviatkov.
My sme sa rozhodli zmeniť kostol, nie je to jednoduché, hlavne preto, lebo patríme ku Kalvárii, sme jej súčasťou už toľké roky... Sú tu aj starší ľudia. Tí, ktorí si bez nedeľnej bohoslužby s posviackou pásky nevedia veľkú noc predstaviť.
Raňajky budú tento rok úplne iné. Nebudeme z dvora mávať tým, ktorých sme predbehli a v rade s košíkmi budeme stáť s cudzími ľuďmi. Budeme si musieť vytvoriť novú tradíciu. Zvyknúť si na niečo iné, nové, čo nám po 50 rokoch niekto zmení alebo zruší, lebo to už nebude dobré...
... kameň nebol na mieste.
