Áno, priznávam, že som podobnú hádku zažila. Väčšinou kvôli hlúposti, pre ktorú sa dá pohádať úplne v pohode aj počas roka. Možno je to tým nekonečným stresom z toho všetkého, lebo naša rodina je v tomto úplne špeciálna. Každý rok si niečo vymyslíme, aby sme si spestrili "vianočné sviatky". Minulého roka to bolo rozhodnutie vypratať povalu ešte pred Vianocami. Skočili sme s otcom 23.12. v Tescu, aby sme stihli nakúpiť aspoň nejaké drobnosti pod stromček. Tento rok sa sťahujeme a na štedrovečernú večeru sme pozvaní k babke... Len preto, aby sme nežili aj po novom roku v krabiciach.
Možno je to tlak nového roka. Všetci chceme byť trochu lepší, tak jedna 52 korunová sms správa nás nezabije. Sila sugescie... Snažíme sa upratať v bytoch a v životoch, vidíme v pomoci druhým povinnosť: "Veď sú Vianoce."
Pamätám sa, keď som bola ešte maličká. V noci som sa zobudila, akoby do mňa prišiel niekto strčiť. V obývačke už stál rozsvietený stromček a ja som sa s krikom vrhla našim do postele, aby som im povedala, že nám: Ježiško priniesol stromček! Samozrejme som ich oboch donútila ísť sa pozrieť na dielo, ktoré pred pár hodinami dokončili. Darčeky samozrejme potešili, ale bola to práve táto chvíľa, ktorá bola vždy výnimočnejšia.
Chcela by som aby to tak bolo častejšie. Aby sme sa dokázali tešiť aj z maličkostí. Aby sme vedeli ďakovať za dni, ktoré nás míňajú. Aby sme prijímali všetko čo nás stretáva, ako dar.
