Akoby nestačilo, že pošta sa pletie. Dostávame ich listy a oni naše. Nestačí, že keď sa stretneme na ulici v autách, prosím Boha, aby sme sa stretli na miete, kde bude jednoduchšie cúvať pre mňa.
Prajem si aby som už v živote nemusela počúvať krik kvôli tomu, že k nám ide auto s pieskom. Vodič nevie presnú adresu a suseda zatarasí autom cestu, aby nevyšiel do zákazu. Otrasný rev sa ozýval celým údolím, krik ženy sa miešal s mužským hlbokým hlasom a ja som vedeľa koľká bije.
Hádky o stromoch, čo prerastajú na druhú stranu. Výzva od súdu na zaplatenie premerania pozemku. Toľko vecí, ktoré nemajú opodstatnenie. Nikto sa už nepamätá na oslavy z pred pár rokov, kedy sme mohli byť všetci spolu. To sa toho naozaj až toľko zmenilo? Naozaj sa títo nechcú deliť o ticho, ktoré tu doteraz vládlo? Veď aj my chceme bývať, žiť a môcť dýchať... Večer vyslovím tichú modlidbu za týždeň bez hádok...
Naši sa snažili byť tolerantní a rozumieť tomu. Chvíľu zvaľovali vinu aj na seba. No keď ospravedlnenia nepomohli a stav sa iba zhoršoval. Málo kúrime, oni nás musia vykurovať (pritom my chodievame po dome bosí a oni sú naobliekaní, tak kde je problém?), potom vraj majú dym z nášho komína na dvore. A tak sa modlíme k Bohu, aby nám dal trpezlivosť a aby nefúkal vietor, keď budeme búrať staré budovy.
Dnes je nedeľa. Budeme mať nedeľný obed. Pôjdeme na omšu a trochu smutne si spomenieme na "pokoj medzi nami", ktorý prestal existovať.
Tak sa modlite dnes... Modlite sa za pokoj medzi nami. Za empatiu, za to aby sme vedeli vcítiť do tých druhých, za to, aby sme nepociťovali iba hnev, zlosť (aj keď možno právom), aby sme si dokázali odpustiť bez zdĺhavých ospravedlnení... Ja viem, že na to nemáme dosť kapacity... citovej i inej.
Ale myslím si, že je tu príliš veľa hnevu. Aj medzi susedmi...
Kto potom príde hasiť požiar?
