Po pretancovanej noci v spoločnosti družbu, ktorý mal 49 centimetrový biceps (viem to presne, lebo mi to pripomínal pri každom tanci, a že ich bolo...) som sa omámená vrátila domov. Zhrozila som sa pri pohľade na hodinky. Posunula ručičku o hodinu dopredu, so slzami na krajíčku nastavila budík. Až zazvoní budem cítiť známu horúčosť na lícach a v ústach ešte stále zubnú pastu s bylinkami.
Sadám si do auta a skôr podvedome ako premyslene si zobúvam topánky. Automaticky odpovedám na otázky. Svadba bola fajn, dobrá hudba, otlačené päty bolia. Rozprávam humoresku o drobčati a kľúčoch od auta, ktorým sa viezli novomanželia. Idem na voľnobeh. Obed v štýlovom salaši. jem, prehĺtam, ľudová hudba hrá a čašníčka je trochu nesvoja.
V Bratislave ľudia nechávajú na autách vyradenú rýchlosť. Posúvajú ich, aby mohli zaparkovať alebo vyjsť z parkoviska. Keby sme neboli uviazli v tej strašnej zápche, mohli sme stihnúť zaiatok Pretty woman. Popíjam fernet s kolou. V žilách mi prúdi krv rýchlejšie. Uvedomujem si, že polievka mi urobila dobre. Kurča s ryžou je vynikajúco pripravené. Príbeh sa končí happyendom a ja sa lúčim. Skladám hlavu na vankúš a znovu nastavujem budík.
V Bratislave ľudia cestujú autobusom. Dokonca aj takí, o ktorých by to človek nepovedal. V kaviarni mi do papierového pohára spenili mlieko na rannú kávu. Ako dobre padne pri prvom dúšku zavrieť oči. Autobus hlási zastávku. Prichádzam načas. Na školení si robím poznámky, aby som nevyzerala príliš múdro. Diskutujem, skladám sa na stoličke, snažím sa nezívať. Bratislavčania chodia na obed na 45 minút. Užívajú si ich, hlasno rozprávajú a pri platení už telefonujú s právnym vo firme.
Vlak mi práve odišiel. V Bratislave málo vlakov mešká. Je to ich prvá stanica. Prišla som presne. Nemá zmysel sa teraz naháňať. Kupujem si lístok na ďalší, doma budem v noci. Kráčam po Obchodnej. V Bratislave sú autá všade. Husto za sebou na cestách, na chodníkoch, na oboch stranách uzučkých uličiek, na detských ihriskách, na vyhradených miestach pre invalidov.
Chrúmam kapustu v známom "richmanovi". Pozerám, že im niekoľko druhov pribudlo. Objednávam si štandard, odkedy som tu bola naposledy ceny sa zdvihli. Bratislava je veľmi drahé mesto. V kaviarni ma sklamali, do mojej ľadovej kávy nemajú ľad. Kto by to povedal, že sa to stane práve tu, v centre. Je horúco, v Bratislave je 22 stupňov a oni nemajú ľad. nechávam si teda - znovu - napeniť mlieko na silné presso. Kráčam do záhrady za palácom. "Prosím ťa, nevieš náhodou koľko je hodín?" bez rozmýšľania odpovedám kladne, siaham na retiazku na krku, otváram medailónik. Usmejem sa asi trochu u navene a odčítam presný čas.
Po chvíli uvažujem, že sa ma niekto v Bratislave na ulici opýtal na čas. Znamená to, že mobil nemá a hodinky nenosí. Mal tak 18 rokov a strojček na zuby. Vlak prichádza načas. Nastupujem doň s klasickou výbavou, ľadový čaj a ničo čo mi zaženie hlas, keď prejdeme Žilinu. Dovidenia Bratislava a sWEeT DREAMS.
