
Keby si ma poznal, tak by si musel uveriť, že som naozaj dobré dievča. Nie som svätica, ale pomáham ak sa dá a ochotne sa podujmem aj na to, aby som niekomu spravila službu, ktorá mi nie je príjemná. Odprevadím ťa na ožarovanie, aj keď ma bude prenasledovať Majkyho pohľad. Dokonca budem spievať pred sálou plnou ľudí, aj keď sa budem cítiť ako dokonalý blázon. Pôjdem do rádia rozprávať o dobrovoľníctve, napriek tomu, že nemám rada svoj hlas.
Vôbec robím veľa vecí, ktoré normálni ľudia nerobia. Dokonca dokážem pôsobiť normálne a obyčajne pod heslom: Som taká obyčajná, až som nudná.
Boli obdobia, keď ma vo vnútri niečo veľmi bolelo... Cítila som ako mi to zožiera vnútornosti. Začínalo to pri srdci a pokračovalo pľúcami. Cítila som ako sa dusím a doteraz mi lekárka predpisuje lieky na posilnenie kapacity pľúc. Niekedy som chcela to vo vnútri zabiť. Skúšala som otráviť seba, aby som mu znechutila moje orgány. Nechcela som nič cítiť. Dokázala som sa vzdať aj príjemných pocitov, aby som necítila tie zlé.
Ty tiež poznáš ten pocit, keď sa zdá, že všetko čo robíš nemá zmysel. Cítiš, že si mohol urobiť oveľa viac ale namiesto toho si tam stál a nechal si všetko plynúť. Najhoršie je odpustiť si. Ľudia ti odpustia, možno ti dokonca nikdy nič nezazlievali. Ale odpustiť sebe nie je jednoduché. Možno je to dokonca nemožné. Možno je toto dôvod, pre ktorý sa trestáš. Ubližuješ si a nechápeš prečo to nepomáha. Pýtaš sa, koľko ešte musíš vytrpieť, aby to prestalo.
Každá negatívna kritika ti bodá do srdca. Vieš, že je to pravda. Vieš, že si presne to, čo o tebe hovoria. Vidíš pravdu aj v absudrných tvrdeniach o tom, že si z chudobnej rodiny a všetky narážky ako "návštevy sa potom musia odplácať" sa ti zaboria do miesta, kde niekedy bilo srdce. Nepomáhaš dosť svojim blízkym a nevenuješ sa rodine, stále lietaš a kto vie, čo vôbec v tej škole robíš.
A tak zrátavaš všetky svoje viny. Všetky svoje prehrešky a čím viac nad tým uvažuješ, tým viac ich nachádzaš. Po čase je ich toľko, že musíš na treste pridať. Opakovať ho častejšie. Nezaslúžiš si nič dobré, lebo to znovu pridáva iba na treste. Pretože si dovoľuješ. Zbytočne veľa. A to nesmieš, lebo ti to iba pridáva na treste. Jediné možné šťastie, ktoré si môžeš dovoliť sú úsmevy pre ostatných. Nemáš právo ich obťažovať svojimi problémami a preto musíš byť príjemná spoločníčka.
Len kto vlastne som?