Kým človek stojí v klimatizovanej predajni s dvojma keksíkmi a slanými tyčinkami je mu jedno, či si počká chvíľu alebo dve...
Ale keď mám v náručí tri minerálky a kávu, už mi to nie je jedno. Tetuška mala dva balíčky prípravku na zaváranie a okrem toho, že sa vtlačila predo mňa, ešte ma aj vehementne odtlačila. Nebolo by to také tragické, keby si nebola zabudla okuliare. Cena, ktorú prečítala bola zlá, suma, ktorú mala v dlani takisto... rozhovor o tom, či má pravdu zákazník nemal konca kraja.
Vonku je naozaj teplo. Klimatizáciu si malé podniky nemôžu dovoliť. Podporujem takéto malé obchodíky, kde by mali byť predavačky milé a tak... ale prečo do čerta musím byť milá k starej tete, ktorá predstiera krívanie, len aby sa čo najskôr dostala k pokladni? Mali ste ju vidieť ako potom upaľovala na autobus....
Takže som tam stála. Predavačka, ktorá mala plné zuby hádania sa o cene nakoniec povolila a povedala, že cena môže byť na regále napísaná zle. S pokrikom nahnevanej amazonky zavolala na kolegyňu, aby zasadla do vedľajšej pokladne a chápavým pohľadom nablokovala môj nákup....
No proste len také menej vydarené ráno...
