Dôstojník je v prvom rade silná osobnosť, gentleman. Vie ako žene dvoriť. Byť staromódne mužský. Vie sa baviť, aj do rána, samozrejme bez alkoholu. Vie tancovať a vyzvať ženu do tanca, bez toho, aby ho nervózne poklepala po kolene. (pozn. autora: musím sa naučiť tancovať)
Je sčítaný a inteligentný. Dôstojník si vie vždy poradiť, má zmysel pre poriadok a disciplínu. Nikdy si nezabudne dať dolu rukavice, keď niekomu podáva ruku. Ochraňuje všetky ženy a nikdy neroznáša detaily svojho intímneho života po krčmách.
Dôstojník je muž činu, nikdy neklame, neplytvá slovami. Dôstojník sa udržuje vo forme, má záľuby a robí niečo pre dobro ľudstva, iba pre dobro samo. Váži si starších pre múdrosť rokov, mladých formuje.
Je to jednoducho muž, za ktorého sa je ľahko postaviť. Vie milovať, je starostlivý...
Som nadšená z tejto charakteristiky hlavne preto, že poznám viacerých dôstojníkov armády. A som smutná z toho, že sa o nej vyjadrili ako o prežitej a nereálnej. Ale plány musia byť maximalistické, aby nás motivovali sa zlepšovať.
Tak si dajme takýto plán, aby sme raz dôstojníkom mohli hovoriť, že sú vzorom. Aby sme si policajným dôstojníkom nedovolili dať do vrecka úplatok a ponížiť tak v prvom rade seba. Dajme si plán, že verejní činitelia urobia všetko preto, aby sme si ich mohli vážiť ako ľudí dôstojných, ľudí, za ktorých sa nebudeme hanbiť postaviť. A my si dajme záväzok, že nebudeme ponižovať úplatkami ani vulgárnymi slovami a zovšeobecňovaním.
Každá minca má dve strany a ten, kto je ponižovaný sa vždy naučí iba ponižovať.
