Chcela som byť ako ona. Nevysoká, štíhla s veľkými očami. Môcť nosiť tašku cez telo a široké zvonové nohavice. Boli dni plné augustového slnka. Vlasy si zapletala iba vpredu a na chrbte jej vždy voľne viali. Kričala, keď hovorila, kričala, keď sa smiala. Aj ľudia v autobuse sa občas obzerali. Samozrejme iba tí dospelí, deti sa chceli smiať s ňou.
Videla som ju iba nedávno. Sedela na zastávke autobusu. Bol september. Mala sivé vlasy a tvár dorezanú vráskami. Na hruď si tlačila kabelku a igelitku s nákupom mala stlačenú medzi členkami. Vytiahla malú sivú peňaženku a spomedzi množstva farebných papierikov vytiahla aj lístok zo záložne. Znel na 10€. Druhý bol rovnaký a za ním ešte jeden.
Mama povedala, že ju opustil. Muž, ktorý ju brával na prechádzky. Ostal jej dom so záhradou, ale z domu sa stal byt a z bytu garsónka. Z garsónky pomaly zmizli cennosti, koberce i nábytok. Jej peňaženka je plná lístkov, okná má zatemnené dekami. Je september.
Stráž si lásku. Nie len lásku muža alebo ženy. Stráž si rodinu, priateľov a známych, nedovoľ nikomu, aby ti ich vzal. „Milujte sa a množte sa.“ Lebo je jeseň a príde zima. Mysli na to, keď prídu prvé mrazy.
