Teraz už nezáleží na tom, či bude registrované partnerstvo schválené, či sa nakoniec budeme vedieť postaviť svojej vlastnej uzavretosti, svojim predsudkom a všetkému, čo nám bráni dopriať normálne šťastie aj iným.
Občas sa hnevám na tých, ktorí hovoria o držaní sa za ruku, ako o prežitku z čias materskej a základnej školy. Prejavy pocitov sú im cudzie, zamilované dvojice na lavičkách ich otravujú. Sami by sa nikdy nenechali prichytiť na verejnosti pri bozku. Pritom si neuvedomujú, že ako heterosexuáli majú privilégium, ktoré im umožňuje prejavovať svoje city mimo priestoru štyroch stien, bez toho, aby ich vyše 45% okoloidúci považovalo za nenormálnych, neprirodzených alebo duševne chorých či dokonca zvrhlých.
Viem, že muži či ženy bozkávajúci sa na verejnosti, či iba držiaci sa za ruky budú ešte dlho spoločenským tabu. No možno registrované partnerstvo je prvou zákrutou na ceste k tolerantnej a otvorenej spoločnosti.
