Začne sa to jednoducho. Šteniatko je milučké a prítulné. Kto by si ho nechcel vziať na ruky, poláskať ho a pohrať sa so živou hračkou.
Problém nastane, keď sa hračka začne dožadovať svojich denných potrieb. Zrazu sa stane, že mláčky sa tvoria aj na miestach, kde strecha nepreteká. A potom to štekanie je ok. Je to iba prejav psíka, že nás stráži a že vie, že sme tu.
Ale čo s tým, že mláčky sa množia a čas medzi venčením je nekonečne dlhý. 6 hodín je 6 hodín, ani mne sa zatiaľ nepodarilo vydržať toľko bez cikania a to si dovolím tvrdiť, že môj močový mechúr je celkom veľký.
Najhoršie sú tie ospravedlnenia... "veď ja sa jej nevenujem ani keď som doma" ... "to proste nestihem na obed prísť, vyvenčím ju až večer" ... "nikto ma nevidel, tak to to tam nechala" ...
Ja nesúdim. Iba pozorujem. Napríklad som odpozorovala, že keď chodím do práce ráno o siedmej a vraciam sa až o siedmej domov, tak to činí 12 hodín. Za ten čas sa v priemere vytvoria 3 kôpky a 8 mláčok. takže by boli potrebné asi 3 venčenia so sáčkom a asi 5 venčení preventívnych.
Z toho som vysúdila asi toľko, že by som si psíka ani nič iné živé nemala zaobstarať. Možno si ale kúpim mačku. Takú tú malú, túlavú a bude mať u mňa takú tu vaničku s tým bielym guličkovým... uvidíme kto vydrží dlhšie.
