Je zvláštne, že mi vždy pripadali tieto slová vďaky a záverečné hodnotenia trápne a sentimentálne. No niekedy sa to jednoducho inak nedá. A ak sú poďakovania sprevádzané láskavými pohľadmi, silnými stiskami rúk a v očiach sa nám leske povestná vianočná slza, nedá sa hovoriť o neúprimnosti.
Jedno slovo, ktoré sa dalo vydedukovať zo všetkých strán bola Láska. Nefalšovaná na milióny spôsobov, dokonca aj tí, ktorí sa majú radi iba "na papieri" (lebo vraj veľa znesie) si zrazu uvedomia, že bez tých večných otráv, bez nekonečných telefonátov a ťažkostí, by to nebolo ono.
Stano raz odpovedal na otázku s kým prišiel takto: Ukázal prstom na svoju manželku a povedal:"S totu pani...." Ešte aj dnes sa na jeho komentári bavia všetci.. Tí, čo tam boli i tí, ktorí o tom počuli...
Všetci máme svoje rodiny. Niektoré vyzerajú klasicky, iné sú zas úplne neortodoxné. Sú rodiny malé a sú rodiny veľké. Ja mám to šťastie, že som dcérou, matkou a sestrou v rodine, ktoré nemá limitované hranice. Prijíma každého bez rozdielu, stará sa o každého, vypočuje si starosti a pomôže keď treba.
Ďakujem.
