Ako skúsená vodička, za ktorú som sa po uplynutí skúšobnej lehoty považovala, som sa vybrala na policajnú stanicu. Predstavovala som si, ako tam prídem a teta policajtka mi povie, že iba na mňa čakajú. Že už aj v novinách písali, vraj si prídem vymeniť vodičský preukaz. Musela som si popliesť dátum. Keď som tam vošla, zbadala som na chodbe stáť ľudí v dvojstupe na celej chodbe.
- Hm... asi to ide pomaly – spýtala som sa pekného mladého muža pri stene.
- Viac ako pomaly – odpovedal a znovu sa zahľadel do rozčítanej knihy.
Tak takto to asi nepôjde. Každý predsa žije z protekcie, tak sa musí dať niečo spraviť. Zdvihla som telefón a zavolala som môjmu drahému bratrancovi.
- Počuj, potrebujem vymeniť vodičák.
- No problem. Ešte ten týždeň ho budeš mať.
No, trochu ma prekvapilo, že odo mňa nechcel nijaké potvrdenia. A netreba na ten preukaz aj fotku? Tuším som čosi počula aj o elektronickom podpise. Ale čo tam potom. Hlavne, že nemusím stáť v tom rade.
Keď prešiel týždeň, v ktorom som mala získať nový preukaz, zavolala som bratrancovi znovu.
- Počuj, ja vážne potrebujem ten vodičák.
- No problem. Som nemal minulý týždeň čas, ale tento týždeň sa na to pozriem.
No a po týždni prešiel týždeň, ktorý prešiel po týždni, v ktorom sa na to mal pozrieť...
Tak som to vzdala. Už som nikam nevolala. Namiesto toho som si nastavila budík na pol šiestu. Nebolo to také zlé. O pol jedenástej som bola vybavená a so žiadosťou, na ktorej stálo, že si mám prísť po euro-vodičák o mesiac, som naposledy zašla za "super" bratrancom. Snáď sa mi podarí získať aspoň nejakú protekciu. Už dosť dlho nekráčam s módou, nenosím špicaté topánky, tak aspoň keby som tú protekciu mala... aspoň trochu by som zapadla do spoločnosti.
- Ta ty si už bola na polícii? No ta dobre, aspoň ti ho vybavím skôr.
Presne o 29 dní som sa vybrala na policajnú stanicu. Postála som si chvíľku v rade a potom mi vydali preukaz. Krásny nový vodičský preukaz so všetkými tými ochrannými známkami, ktoré sa krásne leskli a menili na svetle. Pravá sila spoločenstva štátov, ktoré majú toľko spoločného.
Ešte jedno šťastie, že policajti boli takí láskaví a preukaz mi vydali aj bez tej žiadosti.
