Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Išli sme po ulici, zo svadby, bol večer, tma... Bavili sme sa a tisli si k sebe kabáty. Preklínala som podpätky, ktoré mi nedovolili zahriať si nohy a tešila som sa na moment, kedy si budem môcť zotrieť make-up z tváre.
Rozprávali sme sa možno iba preto, aby sme sa udržali v teple... sto metrov pred nami kráčali chalani. Mohli byť tak v našom veku, možno starší. Oblečení v čiernom, vysokí... Za normálnych okolností, by som sa im veselo pozerala cez plece a usmiala sa... No tentokrát som sa zmohla len na pohľad do zeme. Kamarát po pravej strane ma chytil za ruku a len ticho povedal:
- Nehovor teraz nič, nech nepočujú, že sme Slováci...
