V Košickej MHD som už zažila všeličo okrem tolerancie a ochotného prístupu.
A tu je tento autobus... Nenaskakuje na ceste. Zastaví a dokona počká kým ľudia nastupujú. Žiadne prehnané vyzváňanie, žiadne pokrikovanie na cestujúcich, ktorý nestíhajú.
Čo sa to deje.
Na chvíľu mi preblesko hlavou, že možno nás chce nalákať a potom s nami zíde s cesty ako nejaký atentátnik. Možno ho na Vianoce opustila milenka aj manželka a teraz nás chce vziať so sebou...
Všetky zastávky sme prešli pokojne. Pozerám sa dopredu, azda či niečo nenaznačuje diabolský plán šoféra skoncovať s mojim mladým životom... Smola.. nedovidím.
Zákruta. Obyčajne sa v nej držím oboma rukami (ak sedím) alebo sa pritlačím na nejakú mužnú hruď a so zatvorenými očami čakám čo bude... No nič z toho sa nestalo. Zákrutu sme prešli a už si to šinieme dolu kopcom. Ten chalan, čo si číta v strednom kruhu je normálne opretý a nedrží sa! (samovrah?)
Hrôza.. už nebolo pochýb o tom, že sa to stane. Apokalypsa.. alebo niečo jej veľmi podobné. Možno je naozaj 21.12.2012 len som si to nevšimla.
Moja zastávka. Vystupujem, ale nedá mi to.. chcem vidieť tvár toho muža. Rýchlo prechádzam, aby som mohla prejsť cez cestu skôr ako odíde. Rozuzlenie sa blíži každým krokom.
Ale čo to... Dvaja muži. Jeden sedí za velikánskym kolesom volantu a druhý stojí vedľa neho. Pred nimi svieti tabuľka: VODIČ V ZÁCVIKU
Len tak ďalej mladý muž :)
