... sa priznávam, že sa mi tá myšlienka pozdáva.
Ak niekedy v lete vidím dievčatá viac nahé ako oblečené a potom si prečítam článok o znásilnení... Ide z toho strach. Ale ešte väčši krúti hlavou gynekologička, ktorá ukazuje na svoje spisy a hovorí: Nerozumiem, odkiaľ majú tieto mladé baby také problémy, v takom mladom veku.
Móda je neúprosná, nekompromisná. Všetko, čo sa dnes nosí má svoje presné rozmery, farby a obmedzenú životnosť. Nie je aj toto istý typ uniformity? Možno sme vymenili červené trenírky za štýlové capri nohavice s vysokými koženými čižmami, ale princíp je stále ten istý. Vyzerať "in" - a rovnako.
Nie som na to hrdá, ale poza školu som chodila a ja. Dokonca v treťom ročníku sme si z toho urobili taký malý šport, no napriek tomu to neotriaslo našimi známkami. Chodievali sme von, na prvé ranné kakao do podniku, ktorý otvárali - asi iba kvôli tomu - už o ôsmej a bavili sme sa na tom, aké pečiatky si dáme do "zošitu".
Zamyslela som sa nad tým, či by sa mi lepšie flákalo, keby som mala na sebe uniformu. Každý by vedel z akej školy som, a teda že som školáčka a nemám čo robiť o desiatej ráno len tak v mestskom parku.
Uniforma okrem rovnakosti a stereotypu prináša so sebou aj malé výhody pre tých menej majetných. Zotierajú sa rozdiely, ktoré sú inak badateľné "voľným okom", superkrátke sukne sa stávajú minulosťou, aj chalani zrazu vyzerajú dospelejšie v košeli a kravate... Viem, že nakoniec im ju niekto aj tak na krk zavesí, takže to pre nich je iba tréning pre život - aj tak iba veľmi málo z nich vie, ako ju správne uviazať.
