Keď som si prečítala všetky rozhovory, ktoré poskytol, pozrela som si záznami a vypočula jeho slová, cítila som všetku tú ťarchu z jeho pliec, ktorá spôsobila každú strelenú sedmičku.
Cítila som chlad počas zimných tréningov a zúfalu a čistú závisť z tých, ktorí môžu trénovať v podmienkach, ktoré im nespôsobujú bolesti a starosti, čo bude zajtra. Túžila som vedieť všetko o každej zbrani a to iba preto, aby som sa sama mohla ujať miesta jeho trénera a uistiť ho, že sa všetko raz na dobré obráti, veď koľko nešťastia môže jeden človek uniesť?
Asi je to všetko naozaj Slovenskom... Zostal tu, veril, dôveroval, čakal zlepšenie, ale nikto neprišiel.
Chcela by som mať tú moc, niekoho poslať...