Zastavil si na parkovisku, čo bolo od miesta, kedy si ma skoro prizabil asi 3OO metrov, tak chápem, že si sa ponáhľal, ale ja som potom rozklepaná sedela v aute a musela ísť ďalej.
Určite si ma mal za hulváta, čo po tebe vytrubuje, ale ja som mala srdce niekde v krku. Tebe to je asi jedno, ale chcem aby si vedel, že som potom odšoférovala iba malý kúsok za veľkú križovatku. Potom som musela zastať, zvracala som, rozplakala sa a nevedela čo ďalej.
Ďakujem Martinovi a Marekovi, že zastali, napriek tomu, že ma mohli považovať iba za ďalšieho ožrana za volantom a že počkali, kým mi nebolo lepšie, že so mnou šoférovali takmer až domov a strašne, prestrašne hrešili a nadávali na toho idiota, keď som im vyrozprávala, čo sa mi vlastne stalo.
Zajtra ráno, keď o piatej sadnem za volant znovu, budem mať strach, že si znovu bude chcieť niekto niečo dokázať, tak verím, že si sám so sebou spokojný ty idiot.
10. júl 2008 o 23:51
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 397x
Áno, to som bola ja, ktorá zvracala pri ceste...
Bohužial po naozaj zvláštnom filmovom zážitku a veľkej káve som nemohla inak, iba ísť podľa predpisov. Bola tam 40tka, drahý pane v zelenej felícii. Možno som nemala mať spustené okno a počúvať Nohavicu, ale je to moje právo. Tak kurnik, prečo si musel okolo mňa prefičať ako taký idiot. Boli sme v jednosmerke ak si si nevšimol a isto si si nevšimol ani tie autá, čo boli pozdĺžne zaparkované a zužovali cestu. Oškrel si mi spätné zrkadlo a vystrašil si ma tak, že som na teba zatrúbila, až keď som sa spamätala z toho šoku!
Mirka Polohová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(16)
