Čas je priateľ. On sa tak niekedy netvári, ale musíme mu veriť. Aj keď neveríme na lásku, aj keď nás všetko bolí. Čas to vyrieši.
Určite už aj tak všetci mali plné zuby to ho, aká som "rozbitá". Tuším, som im neuľahčovala situáciu ani v najmenšom. Ale bolo fajn nevieť, že sa o mňa postarali. Priniesli mi knihy, doťahali mi môj obľúbený seriál, aby mi nechýbali posledné časti, rešpektovali, že chcem byť sama, že mám "kyslý xicht" a nechcem nič hovoriť.
Veľmi si ich preto vážim. Teraz si uvedomujem, ako som sa zachovala a čo všetko som nemala robiť, ale čo už... stalo sa. Stali pri mne, objímali ma, aj keď som sa odsúvala, otravovali ma správami a naliali mi pár pohárikov zabudnutia. Vraveli: "To sa spraví." Asi im odteraz už budem veriť.
Raz som počula, že ľudia majú radi iba veselých ľudí. Že je to prírodou dané, že ani zvieratá sa nezdržiavajú v blízkosti tých, ktoré len ležia. Myslia si, že sú choré a preto sa ich stárnia, aby chorobu nepreniesli na seba a svoje deti. ... Zvláštny pocit, byť človekom.
