O tom, ako mi stále nedochádza

Sú dni, keď zabúdam. Na chorobu, na samotu, na všetko, čo sa stalo. A potom sa cítim ako vo sne. No precitnem. Trhne mnou a ja si znovu opakujem, čo sa stalo. Hovorím si, že už prešlo veľa času, že som vlastne trápna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Som nevďačná. A to mi prekáža najviac. Žužu mi vynadala aj za to, že som si stále nekúpila diár na nový rok. Má pravdu.

Darí sa mi. Dejú sa veci, ktoré by som pred rokom pokladala za šialene nerealistické. Ako to robím? Nijak špeciálne. Iba pracujem. Niekedy sa mi ani veriť nechce, že mám také šťastie.

Pravdepodobne existuje na svete rovnováha. Ak nemáš z jedného, dostaneš z druhého.

A ja som rozhodnutá sa z toho tešiť. Z nového gauča, poskladaného stola. Ale mám pocit, že na všetko sa dívam spoza obrovského kameňa. Prekáža mi vo výhľade. V každom obraze môjho nového života je veľká sivá škvrna.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čakám kedy sa to stane. Kedy ten balvan zmizne. Nemôže to už trvať dlho. Prešlo už toľko času. Každý sa z toho predsa dostal.

Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  282
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

89 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu