Keď pracujete s ľuďmi, problémy sa vždy množia geometrickým radom. Možno si to ani neuvedomujete, ale pomaly prechádzate troma fázami:
1. v prvej fáze, si na seba naberiete práce nad hlavu, snažíte si urobiť dobré meno a po každej výplatnej páske si sľubujete, že už teraz poľavíte. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa tak nestane. Práca s kolegami je podobná ako práci s deťmi. Ak ste si ich vychovali tak, že za nich urobíte hromadu vecí, ktoré ani nie sú vo vašej kompetencii, ak ste si naučili, že mnohé problémy viete vyriešiť, parádne ste si zavarili.
2. v druhej fáze sa začínate hnevať. Rozčuľuje vás, že k vám stále chodia a uvedomujete si, že plán nevychádza. Nuž, zvykli si, vás využívať. Teraz sa bojíte, že na vás budú útočiť pre neplnenie povinností a keď vám niekto navrhne, aby ste sa uvoľnili a vzali si dovolenku, otvárate knihu cudzích slov a snažíte sa vygoogliť, čo to tá dovolenka vlastne je.
3. tretia fáza vás prinesie na rozhranie. Alebo sa môžete vybrať smerom k dverám (von z kancelárie a dnu na psychiatrickú kliniku), alebo začnete robiť niečo s časom.
Čas nie je váš nepriateľ. Musíte ho ale naučiť pracovať pre vás. V prvom rade si musíte prejsť zoznam svojich povinností. Hneď ako zistíte, všetko, čo robíte navyše, zakrúti sa vám hlava. Hneď a zaraz zobrať pero do ruky a spísať, čo nie je vaša povinnosť a zistiť, kto to má na starosti. Potom zobrať príručné zrkadlo alebo trénovať doma ráno pri holení: S týmto sa obráťte na pána Halušku, on to má v popise práce al. Tak toto si musíte riešiť vy, máte to v memorande 69/2001.
Určite si priority. Deadlines červenou, porady modrou. (ak máte v kalendári biely podklad, vytrieskate z toho ešte aj patriotizmus)
Deň má ráno, kedy prichádzate do práce. Nepýtam sa na raňajky, lebo tie sú pravdepodobne v tekutom stave vo vašej šálke. Ak už musíte pracovať ako stroj, od momentu kedy otvoríte oči, poproste aspoň sekretárku, nech vám urobí ľadový čaj.
Pol hodina na obed je málo, doprajte si aspoň 40 minút bez mobilu. Nikomu ale nepovedzte kam idete a ak obedujete v kancelárii, zamknite sa.
Obedujte vždy v rovnakom čase, takto sa aj ostatní naučia, kedy vás nenájdu v kancelárii a nebudú otravovať. Ak máte v čase obedu poradu, vynahraďte si to hneď ako sa dá. Ak je vo vaše moci, poradu prerušte alebo presuňte. Nenechajte si vziať tento čas. Nie je to iba vaše zákonné právo, je to predovšetkým o zdraví a pravidelnosti. Tá vytvára harmóniu, ktorá odbúrava stres a prispieva k dobrej nálade.
Nikto vám nemôže zakázať pracovať, keď je to potrebné, ale musíte si určiť hranice. Prácu si nenoste domov. Víkendy patria rodine. Sobotné výlety môžu byť peknou tradíciou. Nedeľa je na oddych. Nestraťte ani jednu. Je to čas, kedy musíte nabrať silu do ďalšieho týždňa. Neriskujte, že si neoddýchnete a budete zobmie počas dní v pracovnom týždni.
Niekde som čítala, že sa to volá "židovský syndróm", keď sa bojíte opustiť firmu, čo i len na jeden deň. Nechcem ta tým dotknúť nijakého náboženstva, naozaj nie. Jeden známy mi potom povedal, že jediný spôsob, ako proti nemu bojovať je, určiť presný dátum letnej dovolenky na pol roka dopredu. Jedna sa takto dá slušne ušetriť a dvak zmiernite zlý pocit z "oddychu" mimo kanceláriu na minimum. Veľa šťastia!
