Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík: Menej štátu, Túlavé zápisky, Úvahy, Financie, Finančná poradňa, Zábavná logika, Nebuď ovca, Súkromné, Nezaradené
Slovenský štát sa ku mne zachoval vyslovene macošsky. Z vlastného som si musel platiť letenku, hotely, taxík z letiska. Dokonca som si v hoteli musel nechať zablokovať nemalú čiastku na súkromnej kreditnej karte ako zálohu. Čo si to na tom zväze slovenských cestovateľov o sebe myslia? Snáď si nebudem musieť nakoniec platiť z vlastného aj lehátka a slnečník na pláži, či nebodaj aj prenájom vodného skútra.
V mienkotvorných médiách nám „nenápadne“ podsúvajú „vedecké“ štúdie o tom, ako 80 najbohatších ľudí vlastní toľko, čo všetci ostatní (áno, tento nadpis článok skutočne pôvodne mal). Alebo že jedno percento najbohatších bude čoskoro vlastniť toľko, čo všetci ostatní dokopy (toto už skutočne tvrdia aj v texte). Ja sa pýtam: a čo je na tom také zlé? Aký je ten pravý dôvod, prečo vás chcú presvedčiť, že s tým treba niečo robiť?
Neprestáva ma fascinovať tento geniálny systém. Nálepkami hnusného kapitalizmu maskovaný reálny socializmus istôt (zisky sú privátne, straty socializujeme) pre vybraných podnikateľov. To myslíte skutočne vážne, že smer svoje sľuby zabezpečenia istôt neplní?
Vykľulo sa šidlo z vreca. Ešte nedávno presvedčení demokrati, niekedy až nekriticky obdivujúci demokratické inštitúcie nám ukazujú svoju druhú tvár. Extrémista Weisenbacher prirovnáva podporovateľov referenda div nie ku vraždiacim teroristom. Láka ma dozvedieť sa, čo by nasledovalo v relatívne nepravdepodobnom prípade úspešného referenda.
Prijmite novoročný vinš od voľnotržného jehovistu, protisocialistického elementu, liberálneho konzervatívca. Prosto od človeka, ktorý oveľa viac verí v schopnosti a dobrotu každého z nás, ako v zázraky a dobré úmysly Štátu všemohúceho.
Klasickú žiarovku, ani klasický teplomer si dnes už nekúpite. Na kúpu klasického vysávača máte poslednú šancu. Rozrušenie klasického zloženia vrcholových orgánov súkromných (!) firiem je jednou z hlavných priorít európskej komisie.
Pavol Paška účastníkov protestov označil za anarchistov. Tí sa rázne ohradili a odkázali mu, že žiadni anarchisti nie sú. Politológ ukľudňuje, že keď ľudia vyšli do ulíc, neznamená to, že chcú “povaliť politický systém”. Čo sakra všetci majú proti anarchistom a prečo tak silne stoja na strane existujúceho systému?
Vážim si a uznávam ľudí, ktorí sa vo svojom fachu stanú špičkovými špecialistami. Ktorí svoj profesionálny obor dostanú na úroveň, o ktorú sa predtým pokúšal málokto. Preto ma zaujal najprv jeden a potom aj ďalšie články o profesionálom somrákovi Raphaelovi Fellmerovi. Dovolím si poprosiť cteného čitateľa, aby aspoň pri čítaní tohto môjho článku nebral termíny „somrák“ a „príživník“ ako nutne negatívne označenia.
Ja som v podstate aj rád, že ešte stále sú veci, ktoré ma dokážu prekvapiť. Ako napríklad petícia proti vlakom zadarmo. Rozmýšľal som, skutočne som sa snažil, ale nepodarilo sa. Nepodarilo sa mi pochopiť, prečo to „zadarmo“ začalo vadiť práve teraz a práve u vlakov?
Popíšem jeden veľmi konkrétny príklad toho, ako veľmi falošné a pokrytecké sú obavy novinárov zo SME ohľadne prípadnej kúpy ich zamestnávateľa finančnou skupinou Penta. Ako silne ideologický a výsostne politický prístup redakcie SME postavil týchto žurnalistov na stranu Penty v čase, keď to z hľadiska korektného informovania bolo svinstvo.
Spoločnosť je a vždy bola triedna. Marx-leninské bláboly o beztriednej spoločnosti sú len spôsobom, akým sa vládnuca trieda snaží ovládnuť chudobných (ovládaných). Dnes vládnuca trieda na ovládanie poddaných používa hlavne ideológiu tzv. „ľudských práv“.
Kým po lídrovi Siete idú novinári SME ako po škodnej, ekonomickému expertovi konkurenčného projektu dávajú PR priestor v názorovej rubrike. Nemecko je ale skutočne excelentný príklad, na ktorom sa dá ukázať, že demokracia ako systém riadenia spoločnosti narazila na svoje limity, funguje už len zo zotrvačnosti. Je odsúdená na pomalú smrť, alebo násilnú zmenu. Vitajte na novom letisku v Berlíne.
Za normálnych okolností by ste ťažko pristúpili na účasť v hre, ktorú bude rozhodovať jeden z jej aktívnych účastníkov. Ale možno si neuvedomujete, že každodenne ste účastníkmi hry, kde jeden z účastníkov nielen rozhoduje, ale aj určuje pravidlá hry.
Spoločenská diskusia sa často točí okolo toho, aký by sme chceli štát. Malý, veľký, silný, sociálny, spravodlivý ..... Avšak len veľmi zriedka sa debata stočí na podstatu štátu, na jeho definíciu. Čo je to vlastne za zviera, ten štát? Akutálna situácia na Ukrajine zobrazuje definíciu, či podstatu štátu ako z učebnice.
Spoločenská diskusia v dnešnej rýchlej mediálnej dobe sa žiaľ väčšinou zvrhne na zúrivé súperenie dvoch extrémnych názorov. Kriticky zmýšľajúci človek je v diskusii pritlačený k tomu, aby sa postavil na jedno z extrémnych stanovísk. Ak by aj nechcel, oni ho tam už postavia. Napriek tomu sa pokúsim kriticky argumentovať proti povinnosti nechať seba, či svoje deti očkovať.
Aj na Slovensku sa nájde spústa takých, čo by vraj zobrali zbraň a išli brániť vlasť v prípade, že by k nám prišli Rusi. Často demagogicky porovnávajú súčasnú situáciu Ukrajiny so situáciou Československa v roku 1968. Ale nie sú Rusi, ako Rusi a hlavne: nie je vojna, ako vojna. Kým teda zoberiete do rúk zbraň, skúste si prečítať nasledovnú úvahu.
Percentá sú jedným z najťažších učív základov matematiky zrejme z dôvodu, že treba správne určiť základ, z ktorého sa počítajú. Túto základnú negramotnosť občanov využívajú politici napríklad pre výpočet štátneho dlhu. Keď si za základ zoberú vysoké číslo (sumu HDP) namiesto správneho základu sumy štátnych príjmov, z ktorých sa dlhy platia. Dnes nám politici a spriaznené média opäť do očí klamú a zavádzajú nás volebnými ziskami kandidátov, ktoré si prenásobili minimálne dvojkou.
Že v nadchádzajúcich voľbách získa najväčšiu podporu voličov, to je dnes už isté. Zaujímavé bude snáď len to, či získa absolútnu väčšinu, t.j. podporu väčšiu, ako súčet hlasov pre všetkých ostatných kandidátov, alebo len výrazne viac, ako kandidát, ktorý bude (ne?)demokraticky vyhlásený za prezidenta. Zoznámte sa: N.Ikto.
Tento článok je otvorenou agitáciou za rozhodnutie nezúčastňovať sa tzv. demokratických volieb. Pokúsim sa v ňom ukázať, že množina otázok a rozhodnutí, na ktoré máte svojou voľbou už aj tak dosť obmedzený vplyv, je len malou podmnožinou celkového priestoru. Podmnožinou otázok, ktoré boli starostlivo vybrané s cieľom, aby na odpovediach už nezáležalo. Zároveň by som chcel oponovať tým, čo moje rozhodnutie nevoliť považujú za rezignáciu. Keby som rezignoval, tak by som sa nesnažil dookola argumentovať.
Tak som si v „pravicovom" médiu prečítal názor rešpektovaného komentátora, že vraj kapitalizmus má príjmové nerovnosti priamo v DNA. Aj keď si o pravicovosti, či serióznosti média myslím už dlhšiu dobu svoje, táto veta ma nadvihla zo stoličky. Skúsim argumentovať v prospech presne opačného názoru: kapitalizmus a voľný trh príjmové a majetkové nerovnosti vyrovnávajú. Cez úplne prirodzený mechanizmus, o ktorom sa učí už na základnej škole, cez mechanizmus spojených nádob.
