Som človek, ktorý si žije svoj sen. Študoval som v zahraničí, pracoval v medzinárodných korporáciách ako vrcholový manažér, podnikáme s manželkou na Slovensku a zamestnávame desiatky ľudí. Vadí mi však, že ľudia na Slovensku nie sú šťastní, pretože politici si urobili zo štátu dojnú kravu a neslúžia ľuďom. Zoznam autorových rubrík: Energetika, Šport, Politika, Nezaradené, Súkromné
Tak sme sa dočkali nového zákona o športe. A vôbec to nie je až taký zlý návrh. Až na jeden podstatný detail, ktorý robí z detí novodobých nevoľníkov v rukách klubov – a ktorý musíme zo zákona dostať von.
Nie nepomýlil som sa v nadpise. Pri čítaní druhého Ficovho sociálneho balíčka, som si totiž spomenul na časy reálneho socializmu. No dobre, aby som Ficovi nekrivdil, že nie je moderný, tak socializmu pe restrojkového.
Prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo (ďalej len VEG“) sa pomaly, ale isto, stáva nočnou morou. Na včerajšej tlačovej besede sa pán premiér a minister Žiga predbiehali v tom, aby uistili občanov tejto krajiny, že zlý podnikatelia z Talianska obrali túto krajinu o 492 miliónov eur, a že budú tieto peniaze žiadať od nich naspäť, pretože Zmluvu o prevádzke zneplatnil rozsudkom Krajský súd v Bratislave. Pán Žiga ešte večer v televíznej debate v TA3, s jemu typickým infantilným úškrnom, tieto rozhodnutia potvrdil (samozrejme bez politického oponenta, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, spochybnil väčšinu domnienok, ktoré pán minister Žiga predniesol).
Vláda SR rozhodla 9.3.2015 o odstúpení od Zmluvy o prevádzkovaní vodnej elektrárne Gabčíkovo spoločnosťou Slovenské elektrárne. Samozrejme, zdôvodnenia predstaviteľov Vlády SR nenechali nikoho na pochybách, že Slovenská republika urobila „obchod storočia“, keď od uvedenej zmluvy odstúpila. Je to naozaj obchod storočia, alebo len ďalší marketingový ťah vlády, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia ľudia?
Momentálny mediálny boom a riešenie problémov okolo lyžiara Adama Žampu a plavkyne Karin Tomečkovej sú len vrcholom ľadovca, ktorým je celkové riadenie a financovanie športu na Slovensku. Nesystematický zahmlený systém bez jasných pravidiel rozdeľovania finančných prostriedkov vyhovuje úzkemu okruhu športových funkcionárov, ktorí majú cestu na ministerstvo vydláždenú červeným kobercom. Ostatným väčšinou zostávajú oči pre plač. O športovcoch ani nehovorím.
Poslednou nezodpovedanou otázkou pre pána predsedu vlády, je neriešenie doplatku za, podľa neho, brutálnu a odsúdeniahodnú privatizáciu. Pán premiér, vysvetlite prosím verejnosti, prečo vy a minister hospodárstva už tri roky nekonáte a nevymáhate od Enelu privatizačný doplatok za Slovenské elektrárne vo výške 237 miliónov eur?
Gabčíkovo je naše a robia sa tam tržby 100 miliónov EUR s minimálnymi nákladmi!!!, presviedča premiér svojich voličov. A tí, čo to spochybňujú, sú nepriatelia tohto štátu a lokaji, ktorí chránia záujmy zlých kapitalistov. A medzitým poslanec vládnej strany prizná, že tento štát riadia finančné skupiny... Tažko sa v tom vyznať... No, ale poďme sa pozrieť trošku bližšie na to premiérovo zlaté vajce.
Problém privatizácie Slovenských elektrární, ktorý minulý týždeň v parlamente veľmi vzletne pán premiér kritizoval a problém prevzatia vodného diela Gabčíkovo, ktoré prebehlo s pompou jemu vlastnou, má aj iné rozmery ako tie, ktoré sa pán predseda vlády, podotýkam, že marketingovo veľmi sofistikovane a ľúbivo, snaží verejnosti prezentovať.
Referendum skončilo a väčšina opozičných politikov začala riešiť, čo treba s inštitútom referenda spraviť. Zrazu každý, kto má nos medzi očami, vie, ako vyriešiť nezáujem ľudí o takúto formu vyjadrenia svojho názoru. Jeden chce bez akejkoľvek diskusie len tak hala bala znížiť kvórum, ďalší chce vyzbierať 500.000 podpisov za mesiac, čo by nezvládol ani David Copperfield..., len aby na tú vlnu, ktorá tu po sobotnom referende vznikla, božechráň, nenaskočil niekto iný. Všetci sa unisono odvolávajú na Švajčiarsko a ich referendové zákony. Lenže chlapci, najprv treba pochopiť, ako to vlastne v tom Švajčiarsku funguje.
Som za každý cent v prospech každého občana nášho štátu. Teším sa z každého úspechu našej ekonomiky. Oceňujem každý krok a každý skok v prospech mojej krajiny. Pán premiér dnes víťazoslavne s pompou jemu vlastnou oznámil, že otvorí druhý pilier. Nechýbali expresívne výrazy ako pravicová modla skončí obrovským fiaskom a obludná pravicová reforma. Možno aj slzička ľútosti vypadla z jeho oka...
Spoločnosť RegioJet už konečne má licenciu na diaľkovú autobusovú linku z Banskej Bystrice do Bratislavy, ktorú jej udelil Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK).
Nie, nie som blázon, mám čo robiť a aj deti mi dajú dosť zabrať... vyštudoval som vysoké školy doma aj v zahraničí... pracoval som v medzinárodných korporáciách v rôznych krajinách Európy... s manželkou podnikáme a darí sa nám... Platíme dane, nemáme žiadne štátne zákazky, máme dve zdravé deti a sme šťastní...a mohol by som si užívať pokojný život...
