Nataša Sallaiová
Konečne mám, čo som chcela
Dlho som nechápala slovné spojenie - moja práca je moja radosť. Ale je to tak. V podstate som dosiahla, čo som chcela - a to je super pocit.
Som obyčajná mama, zamestnaná, trochu trafená, nezodpovedná, a totálne sebakritická. Zbožňujem mačky, psov, a vôbec všetko, čo mi dokáže svoju lásku. Lebo všetci sme tak trochu egoisti, nie? Kto by to popieral, nemal by rád sám seba! Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, fejtóny, moje šibnuté rozprávky, kritika, Súkromné, poviedočky
Dlho som nechápala slovné spojenie - moja práca je moja radosť. Ale je to tak. V podstate som dosiahla, čo som chcela - a to je super pocit.
Komu to povedať? Keď ju zbil prvýkrát, ľutoval. Plakal, prosil. Odpustila mu. Prišli iné starosti, práca, dom, deti. Opíjal sa. Vtedy ju naháňal po byte, tackal sa a kričal.
S týmto postrehom prišla moja sestra. Teda nemám na neho copyright. Ale svojou 32-ročnou existenciou sa o jej pravdivosti presviedčam každý deň.
Strašne mi je ľúto, keď vidím, ako niekto hladuje, alebo sa trápi. Jednoducho to nemôžem zniesť. A ak ide ešte aj o dieťa, je jedno, či čierne, biele, špinavé, alebo čisté, je to do zúfania. Ak by to záviselo odo mňa, dala by som aj posledné gate.
Som taká hlupaňa. No vrchol je, že to mám aj také vymakané, že neurobím jednu kravinu dvakrát - vždy si vymyslím niečo iné.