Je to už sedem rokov, odkedy Tomáš Bella spísal zoznam najhorších klišé, ktorým sa pri prispevaní na blog treba vyhnúť, a nič sa nezmenilo. Ľudia robia stále tie isté chyby a keby len to, s exponenciálne stúpajúcim počtom blogerov ich je stále viac a horších. Nezaškodí preto zoznam doplniť a začať od úplného začiatku.
Vy a Váš obraz
Založili ste si blog a máte pred sebou prvú úlohu - oznámiť svetu kto ste, ako vyzeráte a o čom budete písať. Na tom, čo v tomto bode napíšete, nejako zásadne nezáleží, lebo skôr alebo neskôr Vám aj tak budú nadávať, ale nejakú výpovednú hodnotu to má. V žiadnom prípade preto nepíšte, že ste obyčajný človek a písať budete o všetkom. Obyčajných ľudí je totiž plný parlament a ak už v tomto bode máte problém prísť s niečím zaujímavým alebo aspoň nie všeobecným, skúste porozmýšľať, čo by to asi tak mohlo znamenať.
Nepoužívajte angličtinu, lebo hoci si myslíte, že to o Vás vytvorí nejaký obraz, nie je to pravda. Obraz o Vás vytvoria Vaše články. Najmä však za žiadnych, skutočne žiadnych okolností nesiahajte po citátoch. Citáty sú síce múdre, ale sú to myšlienky niekoho iného a od Vás sa očakáva, že prídete s myšlienkami vlastnými. Toto je ideálny bod, kde s nimi začať.
Veľkú výpovednú hodnotu má aj fotografia. Ak sa nám totiž rozhodnete predviesť svoje vlastné pery na pozadí kúpeľňových kachličiek, niekam sa zaradíte a to ste ešte ani nezačali písať. Blog nie je zoznamka.
O čom písať
Predtým, ako sa začnete vôbec pohrávať s myšlienkou na založenie blogu, je rozumné uistiť sa, že máte námet na viac ako dva (ideálne ale dvadsať) článkov. Teraz však máte blog už založený, ostáva ho teda tými článkami naplniť.
Existujú takzvané klasické témy, na ktoré už svoj názor napísal každý a pri diskusiách o nich vybuchli stovky monitorov v slovenských domácnostiach. Môžete mať síce pocit, že sa potrebujete vyjadriť k zásadným veciam ako je viera v Boha, Váš osobný postoj k homosexualite, potratom a dekriminalizácii marihuany, ale nerobte to. Verte mi, že akýkoľvek názor bol napísaný už tisíckrát, jeho autorovi bolo už tritisíckrát vynadané a päťtisíc ľudí s ním súhlasilo. Nech je Váš názor akýkoľvek, celkom určite ho už niekto vyjadril za Vás a urobil to pravdepodobne oveľa lepšie. Zmierte sa s tým a skúste napísať niečo originálne. Povedzme, že hovorím z vlastnej skúsenosti.
To isté platí aj o témach takzvaných trendových. V máji to býva hokej, v júni Pride, v decembri Vianoce a pred voľbami, po voľbách a medzi voľbami to býva politika. Okrem toho, že to, čo napíšete, pravdepodobne nebude patriť do Zlatého fondu slovenského internetu, je tu aj istota, že o tom istom napíše do dvoch dní ďalších pätnásť blogerov a do týždňa všetci, ktorých daná téma zaujíma. Z toho vyplýva, že ak túto tému preskočíte, nič sa nestane. Niekto napíše presne to, čo by ste napísali Vy, ba dokonca ak by aj nenapísal vôbec nikto, stále by sa nič nestalo. Prišli ste sem, aby ste boli originálny a bola by škoda zlyhať práve v tomto bode.
Osobné spovede
Zvláštnou kategóriou sú osobné spovede. Už zo samotného pomenovania vyplýva, že ide o vec osobnú, teda niečo, čo zdieľate sami, alebo s veľmi úzkou skupinou ľudí. Ak sa chcete kamoške poďakovať, že Vás ráno zobudila na skúšku, poďakujte sa jej osobne, napíšte jej správu, nechajte odkaz alebo kúpte Merci, v žiadnom prípade však o tom nepíšte článok. Blog okrem zoznamky nie je ani Pošta pre teba.
V ďalšom prípade, ak sa s nami chystáte podeliť o niečo šokujúce, majte stále na mysli, že to, pod čím píšete, je stále Vaše meno a Vaša fotka a žiadna čítanosť nad desaťtisíc Vám za Vašu povesť nestojí. Nehovoriac o tom, že Vaše články pravdepodobne čítajú aj Vaši rodičia alebo prinajmenšom rodina. Ešte raz sa zamyslite nad významom slov osobná a spoveď a radšej si ju zapíšte do denníčka, alebo zdvihnite telefón a niekomu sa vyrozprávajte.
A o čom teda písať?
"Mladí dnes milujú luxus. Majú zlé spôsoby, pohŕdajú autoritou a nerešpektujú starších. Odvrávajú rodičom a sú tyranmi svojich učiteľov," povedal Platón a povedal to dávno. Kríza hodnôt teda nie je vynálezom dnešnej doby a ani Vašim objavom. Veľký zmysel teda články na tému nič už nie je ako bývalo alebo dnes už naozaj nikomu na ničom nezáleží nemajú. Nie je to totiž ani pravda.
Dôležité je tiež nebyť banálny. Úvodná veta v štýle dnes bola streda ako každá iná Vás bleskovo usvedčí z nedostatku fantázie a za každé otvorenie v štýle tak mi napadlo, že zase niečo napíšem natočí Vilo ďalší diel relácie. Pomerne spoľahlivé je pravidlo, že ak si kladiete otázku o čom písať, nemali by ste začať písať vôbec.
Forma a pravopis
Mnohí ľudia si myslia, že im je dokonalé ovládanie pravopisu a vôbec jazyka nanič. Môže to byť pravda, ak je ich ambíciou šoférovanie autobusu. Vy ste sa však prišli prezentovať písaným textom a preto sa od Vás očakáva, že máte základné zručnosti zvládnuté. Blog nie je miesto, kde sa ich máte učiť, v žiadnom prípade, toto si želám zdôrazniť a trikrát podčiarknuť. V písaní sa zdokonalíte písaním, to je pravda, ktorú sám podpíšem kedykoľvek, ale hrubice v každom druhom riadku spoľahlivo odradia aj takého zarputilého milovníka zlých textov, ako som ja.
Pokúste sa navyše dať svojmu textu zrozumiteľnú štruktúru. James Joyce bol na svete len jeden a nechce byť napodobnený, lebo Odysea je síce možno majstrovským, aj tak však utrpením. Píšte zrozumiteľne a píšte krátko. Je takmer isté, že Váš desaťstranový príbeh sa dá skrátiť na strany tri. Snažte sa ujednotiť písmo a zvoľte skôr menšiu veľkosť, my to totiž po Vás budeme čítať Priama úmera medzi veľkosťou písma a kvalitou textu skutočne neexistuje.
Ako ľahko rozoznať, že na to nemáte
V ideálnom svete by všetci ľudia robili to, na čo majú talent, v tom skutočnom sa však často snažia robiť to, v čom jednoducho nie sú dobrí. Nasledujúce hrubo načrtnuté body Vám môžu pomôcť v zistení, že Váš talent tkvie v niečom inom.
Z diktátov ste mali pravidelne dostatočné a úvahy Vám písal spolužiak výmenou za vyriešené rovnice.
Viac ako dvadsať kníh ste neprečítali ani vrátane návodov na použitie a Coelhov.
Máte napísané tri strany textu zliateho do jedného odstavca a neviete, ako pokračovať, chcete však toho naozaj veľa povedať.
Máte nutkanie založiť si blog, lebo si ho už založil každý.
Dostali ste založenie blogu za úlohu v rámci hodiny informatiky alebo získania zápočtu.
Ak máte pocit, že ste na prehnane veľa týchto otázok odpovedali kladne, zrejme to bude pravda. V tom prípade platí, že svet je plný iných veľmi príjemných činností, ktorými sa dá zabíjať voľný čas, a v ktorých môžete vyniknúť. Možno vo Vás drieme malý Pasteur alebo Mozart, asi však nie Hemingway. Nie je to tragédia.
Ak ste, na druhej strane, súhlasne prikyvovali, blogerom buď už ste, alebo ním môžete byť. Nezabúdajte však tieto úprimné rady aplikovať v praxi, inak som posledné dve hodiny zabil nadarmo.
