Domnievam sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, An angry young man, Dobré správy zos Varšavy, Fero z lesa v hlavnom meste, From Prishtina with love, Kraków - miasto smaków, Listy Karolovi, Sama Mareca príhody a skúsenos, Samo na Balkóne 2011, Samo v Rumunsku, Scotland-the mother of all rai, Slovákov sprievodca po kade&ta, TA3, Thrash the TV trash, Univerzita Mateja a Bélu, Veci súkromné, Veci verejné
Krakov je nádherné mesto prístupné turistom z celého sveta okrem Slovenska, príchod Schengenu a zrušenie hraníc bolo totiž aj príležitosťou pre zrušenie všetkých cezhraničných spojov. Donedávna premával aspoň osobák zo Žiliny, ktorý vás doň dopravil a po ceste sa pri (tuším presne) 18 príležitostiach zastavil, aj ten je však už tatam. Stále sa však do Krakova z Bratislavy za sedem (až jedenásť) hodín dostať môžete.
Už sa cítim vážne zle, keď tu stále vypisujem o Krakove a zlého slova som naň nenašiel. Snažil som sa a fakt sa nepodarilo. Možno vás poteší, že sa to už onedlho skončí a toto je celkom pravdepodobne aj posledný diel rozprávania o ničom, ktoré medzi riadkami rafinovane skrýva informáciu, že v Poľsku je všetko skvelé a na Slovensku zas všetko zlé.
Jagielovská knižnica je obrovská. Zhruba dvojnásobne presahuje rozmery mojej domovskej fakulty, tak som do nej veľmi často nechodil. Bál som sa, že ma zožerie presne ako mi včera Kasia zožrala klobásu a ja som bol bez večere. Že ma pohltí, rozumiete a mňa nájdu o tridsať rokov šedivého, pološialeného a slintajúceho okusovať knižky medzi regálmi. Radšej som si tie knihy stade požičiaval a presne takto nejako sa stalo, že tri z nich som si nechal o kúsok dlhšie. Asi o dva a pol mesiaca. Veď vravím, že kúsok.
Začal som sa slušnejšie obliekať a ako väčšina podobne dôležitých vecí v mojom živote, ani toto nemá žiaden hlbší dôvod. Aj novú fotku mám, pozrite sa. Pekný svetrík a pod ním pekné tričko. Oboje od Ježiška. A v ruke držím kofolu. Upresňujem, ak by ste pochybovali.
Zas som dnes bol v tej kaviarni, kde som stretol služobne starú mladú alkoholičku. Ak ste ten príbeh čítali, viete, že mala dredy, čo tento jej nedostatok nie celkom, ale aspoň mierne, retušovalo.
V istej dobe som vždy chcel frajerku s dredmi. Prčic, zas mi vyšla hlúpa veta hneď na úvod, ale tá hlúpa veta to asi najlepšie vystihuje. Neviem prečo som ju chcel. Možno som si myslel, že budeme spolu dobre vyzerať, alebo ma lákala možnosť vyťahovať jej z vlasov faunu namiesto nedeľňajšieho ranného techtle-mechtle. Dosť na tom, že som takú kedysi vždy chcel a vôbec neviem prečo.
Kedysi mi mama s otcom pri rôznych príležitostiach dávali rôzne prednášky. Asi preto, že som im na to tie príležitosti poskytoval. Neboli dlhé, zato intenzívne. A niekedy aj aj, väčšinou v priamej úmere k tomu, čoho sa týkali.
Je to taká zvláštna krajina, Slovákovi zvyknutému na teplo svojho domova sa hocikedy oči stĺpkom postavia. Z logiky veci vyplýva, že mníchov sa v Krakove pohybuje viac ako u nás, ale pohľad na jedného z nich sediaceho s veľkými slúchatkami cez hlavu pri laptope v kaviarni je aj tak neobvyklý.
Dievčina, od ktorej mám prenajatý byt, je, okrem toho, že je samozrejme ładnou orlice dcérou, zvláštna. Strašne ma láka to jej večné šúranie sa okolo stien a hanblivý pohľad do zeme spojiť s tým, že vyštudovala psychológiu, ale let´s not jump to quick conclusions, možno je len taká povaha.
Ja viem. Všetci si myslíte aká je tá poľština jednoduchá. Stačí zobrať slovenské slovo, trochu ho pokomoliť, povedať to celé trochu inak, dať správny prízvuk a ešte tak nebolo, aby z toho nevyšla poľština. Fajn. Myslite si to aj ďalej. Rozumieť si budete, ale po poľsky to celkom určite nebude.
Všetci sme si to predstavovali inak. Mali sme remizovať so Slovincami, na preplnenom Tehelnom poli mal v teplý jesenný podvečer znieť oslavný chorál a nad oslavným chorálom hlas Marcela Merčiaka. Nestalo sa, ale teraz sa už o tom dobre píše.
Ali prišiel do Krakova v nedeľu, v pondelok sme sa zoznámili pred dverami univerzitného byrokratického aparátu a dohodli sme sa, že sa dnes stretneme. Nestretneme sa, lebo včera ho zbili neonacisti.
Keď vchádzam do izby, na posteli sedí čierny týpek. Nie až taký čierny ako Kotlebova rovnošata, skôr tmavohnedý ako rovnošata Hitlera. Rozdiel, rovnako ako pri tých rovnošatách, je to samozrejme čisto technický, ale stačí nato, aby som ho z Afriky premiestnil niekam k Indii.
Keď som v Krakove vystúpil z varšavského IC-čka, musel som najprv zísť dole jednými, potom hore druhými schodmi a medzitým ešte aj svoju obrovskú tašku dlho niesť po podchode. Moju tvár celkom pochopiteľne zdobil výraz, ktorý je na Slovensku typický pre vieme koho a ten vieme kto ho nasadí vždy , keď bojuje za krízu a proti čistote v politike alebo hovorí médiám ako strašne neznáša médiá.
Vybral som sa zase do našej internátnej kaviarne, kde všetci pijú pivo. Reku, dám si aj ja zaslúžené dve, niečo popritom preložím a hádam napíšem aj šokujúci investigatívny článok o tom, že Metallica svojou pesničkou Leper Messiah vyjadruje podporu Andrzejovi Lepperovi, rozkošnému to šéfovi zvrátenej hŕstky s názvom Sebaobrana. Celé to bolo súčasťou širšieho a strašne utajeného plánu ako paralyzovať poľský verejný život a umožniť slovenskú vojenskú inváziu, ktorú som už dávnejšie navrhoval.
Začínam mať nepríjemný pocit, že je čas začať sa lúčiť s Krakovom. Pracujem na tom, aby som sa tu objavil aj budúci rok, ale má to háčik. Zatiaľ ide všetko totiž bez problémov a to ma desí. Kdesi v mojom vnútri, tam kde má miesto iracionálna láska k Armádnemu Futbalovému Klubu Vysoké Tatry, totiž sídli aj poznanie, že najväčším problémom akéhokoľvek vybavovania je, ak prebieha bez problémov. O tom ale až potom, teraz ešte môžem spať na vavrínoch.
Naša internátna krčma je skôr kaviareň, ale nazvem ju krčmou, lebo nech už vyzerá ako chce, človek tam aj tak chodí na pivo a nie na kávu. Takže si tam tak včera večer sedím, čítam a ostentatívne dávam celému svetu najavo svoj nezáujem, keď tu zrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, rúča dievčina predo mnou stojí. Na jej výzore vôbec nezáleží, len som sa nechal uniesť Dobšinským.
Kazimierz je zábavný človek, už len tým, že na každom jednom seminári hľadá prezenčku z toho minulého a pravidelne zakladá novú. Ako bude evidovať dochádzku, netuším. Pôsobí dojmom milého zmätkára, ktorému sa len zhodou náhod podarilo získať pár titulov a učiť na Jagelonskej univerzite. Keď som dnes videl spôsob, ktorým sa pozeral na Heloisu, mal som dokonca pocit, že v duchu má o tridsať rokov menej. Rozvíjal teóriu, že chlapi si v srdci vždy zachovajú spomienku na všetky bývalé priateľky. K pravdivosti sa nevyjadrujem.
V pondelok mám cvičenia z histórie a vývinu poľského jazyka. Po štyroch seminároch konečne získavam predstavu, o čo asi tak ide. Úloha z minulej hodiny znela vybrať si z najstaršej poľskej verzie knihy Genesis tri slová ako príklady na prvú, druhú a tretiu palatalizáciu. Tým vás nejdem trápiť. Na konci dnešnej hodiny nás ale pán profesor upozornil na zaujímavú vec.
Včera asi v celej strednej Európe snežilo. Krakov bol zrazu akoby iným mestom. Parky sa beleli, terasy na námestí boli prázdne a na kočoch pribudli striešky. A ak bol Krakov iným mestom, Muzeum Czartoryskich je v rámci toho mesta iným miestom.
