Domnievam sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, An angry young man, Dobré správy zos Varšavy, Fero z lesa v hlavnom meste, From Prishtina with love, Kraków - miasto smaków, Listy Karolovi, Sama Mareca príhody a skúsenos, Samo na Balkóne 2011, Samo v Rumunsku, Scotland-the mother of all rai, Slovákov sprievodca po kade&ta, TA3, Thrash the TV trash, Univerzita Mateja a Bélu, Veci súkromné, Veci verejné
Rozčuľovať sa, že Jojka vysiela, čo vysiela, je ako smiať sa jednonohému, že sa mu podľa všetkého ťažko bicykluje. Na druhej strane, ak je niečo evidentná čokoláda, treba len pre istotu povedať, že to čokoláda naozaj je, aby si niekto nemyslel, že je to nebodaj kaviár. A to by sme mali.
Tragédia skupiny Gladiator sa začína tam, kde sa končí tragédia skupiny Desmod a teda pri schopnosti robiť dobrú hudbu. Desmod je hrozný, vytrvalo verklíkovaný všetkými rádiami, hoci nikto nevie prečo a z tohto dôvodu je veľmi pohodlným cieľom kohokoľvek, kto si svoj sluch ctí aspoň tak ako svoje volebné právo. Litánie by sa dali písať, ale ja to zhrniem:
Zoberte si to takto. Ľudia vždy milovali zrůdy a trpaslíkov, teda hlavne to, že sa na nich mohli pozerať. Ľudia vždy milovali vzdychať „Fuj, panebože, to je odporné" a ľudia vždy zbožňovali cirkusy, lebo im túto možnosť poskytovali.
Vo svete žije veľa regionálnych redaktorov, ktorí majú len jeden problém: v tých ich regiónoch sa nič nedeje. Tak veľmi by chceli ukázať, že sú mladí, agilní a zapálení pre svoju prácu (čítaj: nemajú absolútne žiadne zábrany), chceli by pánom do Bratislavy vyslať správu, že naozaj urobia čokoľvek, lenže nemajú ako, lebo vrcholom diania v hladovej doline sú folklórne slávnosti, na ktorých sa chlapi ožerú a ženy ich potom ťahajú domov.
Ten náš byt je taký blbý, že keď chcem prejsť z kuchyne alebo z balkóna do svojej izby, musím prejsť cez obývačku, v tej obývačke je telka, ja, aj keď nechcem, ju občas na dvadsať sekúnd zahliadnem a potom píšem takéto články. Mohol by som sa tomu vyhnúť a aj to zvažujem, budem chodiť cez dvere von, potom dole schodmi, von z vchodu a cez okno sa už hádam dáko do izby vyškriabem, ak mi to zaručí, že sa vyhnem evidentne sa začínajúcej jesennej televíznej sezóne. Lebo aj dvadsať sekúnd je niekedy o dvadsať sekúnd viac, ako potrebujem.
Kedysi sme si s prázdnymi vreckami a náznakom sociálnej kritiky nerovnej kapitalistickej spoločnosti kládli rečnícku otázku. Toto je detstvo? Za tote peňeži? A teraz o inom.
Celé svoje vysokoškolské štúdium som prežil bez televízie a poviem vám, boli to šťastné časy. Ráno som si kúpil noviny a rozčúlil sa na politike, ale bol som ušetrený všetkého toho crapu, trashu a rubbishu, ktorý je vysielaný v slovenských televíziách a prezentovaný ako nejaký program, panebože, ani mi to slovo do úst nejde.
Nemyslím si, že sa mi kedykoľvek predtým podaril podobný nadpis, ktorý by v pár slovách tak jednoznačne pokryl jednu celú tematickú oblasť a zároveň aj niekoho urazil. Nezvyknem také články písať, ale zase keď treba, tak treba. A teraz treba.
Ja im nezávidím, poprvé preto, že existujú aj veselšie pracovné prostredia ako je STV a podruhé preto, že existujú aj väčšie radosti ako komentovať všetko od curlingu po plážový volejbal. Lenže keď to od toho curlingu po volejbal všetko komentujete, potom to aj tak vyzerá. Informácie, ktoré poskytujete divákom, sú na úrovni toho základu, ktorý vám pred pretekmi vypľuje infoservis. Čiže internet. A potom idete komentovať, čo ja viem, napríklad zjazd ako pred chvíľou.
Pozeral som fubal, lebo ja keď pozerám, tak len futbal. Čo mi pripomína, že som dnes chcel ísť pozrieť Tatry proti Lokomotíve Košice, keď som ich už zmeškal pred dvoma týždňami proti Svidníku.
Áno, priznám sa, aj ja, zarytý odporca televízneho odpadu som klesol a pozrel si Smotánku. Prežil som a chcel by som byť podobne nad vecou ako Dick . Napísať niečo štipľavo ironické a trochu si s humorom zanactiutŕhať. Fest by som chcel, ale nedá sa. Už som odvtedy vyfajčil cigaretu, bol na záchode a niekoľko minút len tak sedel, ale ten príšerný produkt, ktorého akákoľvek hodnota sa odspodu približuje nule, som ešte nestrávil.
Nostalgická retrospektíva alebo ako to bolo a už nie je.
