Takto by to malo byť. A teraz pravdu. Takto to nie je. Slovenská polícia síce na dodržiavanie zákonov dozerá, ale robí to selektívne (práve dnes, mimochodom, vychádza Nicholsonova kniha), samú seba nevníma ako službu v mene verejného blaha a nevnímajú ju tak ani občania. Namiesto toho, aby sa na ňu s dôverou obracal, sa priemerný občan Slovenskej republiky snaží s políciou v prvom rade neprísť do vôbec žiadneho styku a ak už je to nevyhnutné, potom z tohto styku vyviaznuť s čo najmenšou pokutou. And now for something completely different.
Ak ste ju ešte nezažili, štandardná policajná razia vyzerá takto:
Rozrazia sa dvere. Dovnútra sa nahrnie dvadsať pomerne dosť ozbrojených ľudí, ktorí sa v normálnej krajine používajú na zatočenie s narkobarónmi a u nás na zatočenie s deťmi. Toto je policajná akcia, všetci k stene a ruky nad hlavu, zakričia väčšinou, ale niekedy ani nezakričia a rovno vám jednu vrazia. Videl som to príliš veľakrát na to, aby to bolo zlyhanie jednotlivca alebo niečo podobne ospravedlňujúce.
Čiže tam takto stojíte s rukami pri stene, hoci, ak sa vám to nepáči, môžete byť aj vyvedení von a postáť si začiatkom zimy hodinku na ulici v tričku (vlastná skúsenosť). Stojíte a trvá to dlho. Držať ruky nad hlavou napríklad hodinu môže byť aj celkom problém, ale o to, aby ste to dokázali, sa postará za vami stojaci maskovaný anonym, ktorého jedinou prácou je dozeranie na to, aby vaše ruky boli v správnom uhle a správnej výške. Je to väčšinou človek priateľský a vzdelaný, hovorí napríklad vyššie tie ruky, kokot a čo pozeráš, dopiči, a tieto slová v článku nevyzerajú pekne, ale prečo by som sa mal hanbiť ja, keď sa nehanbí on.
Štandardná policajná razia je takou malou prezumpciou viny v praxi, počas ktorej si môžete odskúšať, aký to je pocit, keď na vás kričia, keď vám rozkazujú, keď si do vás udrú, alebo vás spútajú. Pri každej razii sa totiž nájde naivný jedinec, ktorý sa odváži pozrieť orgánom priamo do očí, odváži sa neľahnúť si na zem dostatočne rýchlo alebo (ale to len najväčší grázli) si dovolí podávať občiansky preukaz nedostatočne nadšene. Čokoľvek z hore uvedeného je pre anonymného policajta dôvodom na úder, kopanec, facku alebo podobný ľahký fyzický kontakt. Bitka je zároveň definitívnym argumentom, ako sa o tom napríklad presvedčil jeden chalan, ktorý bol na svoju vlastnú škodu právnikom a na svoju ešte väčšiu škodu si dovolil zasahujúcim policajtom povedať, na čo právo majú a na čo už nie. Vtedy, keď sme boli vyvedení von a postávali na zimnej ulici, ho tam normálne zbili. A čo. Mal držať hubu.
A takto to vyzerá naozaj (odporúčam všimnúť si zaobchádzanie s ľuďmi pri vstupe):
Ako môžete na videu vidieť, polícia počas víkendu razantným útokom evidentne rozložila spišskonovoveskú drogovú scénu. Počas zásahu, ktorý trval štyri a pol hodiny, zaistila marihuanu v šiestich vrecúškach a troch cigaretách, preverila CD nosiče a uložila päť blokových pokút za parkovanie. Je skvelé vidieť, že sa kukláči venujú tomu, na čom naozaj záleží.
