Pravdu mal, môj priateľ Jonáš z Veľkého Krtíša, láska, okrem toho, že je teda dosť často antickou tragédiou, býva aj trilógiou. V prvej časti sa milujete strašne veľmi, v druhej sa milujete menej, ale zase spolu začínate žiť a v tej tretej, ktorá trvá po väčšinu vášho života, potom spolu žijete a milujete sa viac, menej alebo aj viac-menej nie.
Okrem toho sa od vás v istom veku, bez ohľadu na to, v ktorej fáze lásky sa práve nachádzate (a či vôbec), očakáva, že začnete plodiť deti. V tomto očakávaní zohrávajú hlavnú úlohu matky. Vec s matkami sa má tak, že matky sa nemenia, nestarnú len dozrievajú, v istom bode však dozrejú do štádia, kedy začnú trpieť selektívnou poruchou pamäte.
Zrazu si pamätajú, kto bol aký zlatý, milý, usmiaty a uvravený vo veku jedného, dvoch, troch rokov, ale nepamätajú si, že presne ten istý tvor bol aj urevaný, chorľavý a večne, no, ako to len povedať, no proste večne mu bolo treba meniť plienky. Zrazu sa čoraz nápadnejšie pozerajú na náhodné bábätká v náhodných kočíkoch, zrazu túžia po niečom podobnom a pozor, prichádza logický kotrmelec, túto svoju túžbu smerujú na vás.
V očakávaní zohrávajú istú úlohu aj otcovia. Ich úloha spočíva v dlhom mlčaní a upretých pohľadoch, ktorými je povedané všetko. Chlapi totiž mlčia preto, že všetko už medzi nimi bolo dávno povedané, tak načo to opakovať. Navyše si rozumejú bez slov.
Z dôvodu mlčania otca teda na scénu opäť prichádza matka a robí to akože vtipne, hovorí mám predsa prirodzené ľudské právo na vnúčatá, ale nemyslím to vážne, jedine že by som to vážne myslela. Hovorí v inotajoch a narážkach (Fero sa oženil), hovorí to aj priamo a to je úplne nová doba, lebo by som sa pozrel, ako by sa tvárila, keby som takto pred desiatimi rokmi prišiel s tým, že mama, toto je Klotilda a ty sa s ňou teraz budeš stretávať celý život. Ne taký bordel by bol.
Zhrňme to tak, že proti tomuto sústavnému a stupňujúcemu tlaku sa treba brániť a povedzme si ako. V prvom rade je múdre mlčať a problém ignorovať, lebo našťastie neexistuje problém, ktorý by nezmizol, ak je dostatočne dlho a dostatočne snaživo ignorovaný. Ďalej, keď už ignorovanie neplní svoj účel, je rozumné prikyvovať a myslieť si popritom svoje.
Keďže toto je postoj dlhodobo neudržateľný, v ďalšom kroku sa odporúča hovoriť vetu hej, šak už a jej variácie, čo nie je dobré absolútne nanič, ale môže vám to získať dostatok času. Času, pri troche šťastia, získate toľko, že sa dočkáte doby, kedy sa nejaký váš rovesník rozvedie a vy ho môžete použiť ako odstrašujúci príklad (vidíš mama, to preto, že sa tak skoro brali). Odstrašujúce príklady sú mocné. Následne, ak ste sa medzitým oženili, sa môžete rozviesť aj vy. Len tak, nech je sranda a nech kamoš vie, že s ním držíte v dobrom aj v zlom.
Súc čerstvo po rozvode, môžete sa nasťahovať naspäť k mame, ktorá síce nebude mať vnúčatá, ale bude sa mať o koho starať a o to ide hlavne. Lebo čo? Lebo život és trilógiát. V každom diely inát.
