Disclaimer: článok obsahuje dva vulgarizmy. Oba sú rovnaké a ešte aj v tej istej vete.
Ale sedím, to je podstatné a nie zákony. Keby záležalo na mne, bol by som pri inom stole, trochu ďalej od ulice, lebo takto som príliš vysunutý, čo znamená, že skôr alebo neskôr sa pri mne pristaví niekto, vysvetlí mi, že nič na svete nechcem viac ako dať mu cigaretu a ja neodolám.
Ešte som ani nestihol túto myšlienku domyslieť do konca a už se to nese. Vidím dvoch bradatých a špinavých bezdomovcov ako si to motavo ale zaťato šinú ulicou. Delia sa pritom o zmrzlinu a tá im padá, zatiaľčo ja čo najnenápadnejšie, kým sú odo mňa ešte aspoň dva metre, prikrývam cigarety novinami a tvárim sa ako priemerný nevšímavý turista.
Nič nepomohlo, lebo ako vravím, už se to nese. Objekt A pokračuje vetchým krokom ďalej a vstupuje do cesty taxíku (ktorý zastaví a NEZATRÚBI!), zatiaľčo Béčko sa pristavuje pri mne. Ja snáď niečo vyžarujem. Rozpráva a ja, verný svojmu predchádzajúcemu postoju nereagujem ako Turský na otázku o emisiách. Béčko smrdí alkoholom, na hlave má zimnú čiapku a bradu od zmrzliny.
„Zapierdoliłem się" -hovorí a slušný človek Samo to prekladá tak, že sa zašpinil. Výborný postreh. Kladie mi k nohám svoju Billa tašku.
„Tego tutaj kurwa zostawię i idę sobie wziąć kurwa chusteczki." Samo, vychytený tlmočník diplomatických stretnutí a majster zjemňovania vám hovorí, že dotyčný práve vyjadril túžbu uložiť pri mne dočasne svoj majetok a vylepšiť svoj hygienický štandard za pomoci servítok. Vchádza do kaviarne a o minútu je späť so servítkami a kávou. Ťažký je život varšavského žobráka.
Vidí Machiavelliho po anglicky, knihu, ktorú nenápadne vystavujem aby demonštrovala môj intelekt a priťahovala pozornosť niekoho úplne iného.
„Do you speak English?" -pýta sa ma a ja sklamaný tým, že som opäť raz pritiahol pozornosť nesprávneho človeka, odhadzujem masku a ladnou poľštinou s jemným krakovským prízvukom mu oznamujem, že rozumiem jeho rodnému jazyku.
„O, to fajnie!" -volá na celú ulicu, podáva mi ruku a vyťahuje ma z kresla, do ktorého sa ukrývam pred konverzáciou.
„Čiapku mám. Novú. Značkovú. Dostal som. Cigaretu máš?" Nemám, vravím a zaznamenávam prvé víťazstvo v už aj tak dávno stratenej bitke s poľskými žobrákmi.
„To nič, to nič. Vidíš?" -pýta sa ma a obracia sa ku kostolu naproti. Na priečelí obraz Jána Pavla II. s citátom „Hľadal som vás, vy ste teraz prišli za mnou a ja vám zato ďakujem."
„To bol človek. Aj ruku som mu pobozkal, keď tu bol. Navždy bude s nami. Aj tričko som včera dostal od nejakého dievčaťa." -hovorí a ukazuje mi fakt podozrivo čisté tričko Piwo to moje paliwo pod špinavou vetrovkou.
„A drobné máš nejaké?" Nie, ani drobné nemám.
„Veď to nič, ja mám dosť. Včera som sa len tuná (ukazuje na hajstryt) dva razy prešiel a150 zlotých som zarobil." Vyťahuje obrovskú hrsť drobných a strká mi ich pod nos. Fakt neznesiteľný život žobráka.
„Ideme na pivo, poď." -šokuje ma ponukou a ja si to aj chvíľu predstavujem, lenže čo by mi mama povedala, keby ma s ním náhodou stretla. Odmietam, je pol jednej, tak hovorím, že na môj vkus predsa len trochu priskoro.
„Škoda." -vraví sklamane. „Tak vieš čo, ja ti tu nejaké drobné nechám, dáš si, keď budeš mať chuť." a ja, ak som doteraz nechápal, po týchto slovách čumím ako na tabuľku našej futbalovej kvalifikácie. Stretol som sa už so všetkým, aj s päťdesiatročným Nemcom študujúcim na letnej univerzite poľštinu, lebo jeho syn má frajerku Poľku, ale toto je príliš. Krajina na hlavu. Na celú.
Moje úvahy mi ale nie sú nič platné, lebo objekt B kladie na stôl dve päťzlotové mince, podáva ruku môjmu neveriacemu výrazu, zohýna sa po svoju tašku a nestabilnou chôdzou odchádza.
Rozmýšľam. Čo mám preboha robiť? Rozbehnúť sa za ním a stať sa prvým človekom v dejinách, ktorý naháňa žobráka aby mu dal peniaze? Dať si večer pivo a čašníkovi oznámiť, že peniaze mám od neznámeho žobráka? Ísť do búdky a opakovať „ET calling home", teleportujte ma niekam, kde bezďáci nerozdávajú peniaze?
Po chvíli v absurdných myšlienkach dopíjam kávu, prejdem cez ulicu, popod obraz Jána Pavla II. a peniaze vhadzujem do kasičky pri spovednici. Nech majú aspoň na pekný kostol.
