Pracoval som v hoteli, ale naschvál nepoviem ktorom. Dobré na tom je to, že to bolo veľmi dávno, takže si už mnoho nepamätám, ale rozhodne si pamätám, že keď som to po prázdninách všetko spísal, bolo toho na desať strán. Teraz mi už ostalo len niekoľko spomienok, jedna z nich napríklad na takú fascinujúcu záležitosť ako bola jedného dňa výmena žiarovky.
Výmena žiarovky, poviete si, vec jednoduchá. Lenže to ste sa ešte nespýtali údržbára, ten by vám povedal svoje. Veď aj vždy povedal a šťavnato ako to len on dokázal. Ak pravda práve nespal a treba povedať, že spal často, čomu som sa ale veľmi nečudoval, lebo v kotolni bolo furt horúco. Keď som potom dostal pokyn „choď za ním a povedz mu, nech si prestane honiť a zdvihne mi telefón", vedel som, že ho mám ísť zobudiť.
V ten osudný deň ráno zišiel na recepciu hosť, ktorý bol ešte k tomu aj Židom a požiadal o výmenu nesvietiacej žiarovky. Presne o to isté žiadal aj jeden aj dva dni predtým, ale realizácia viazla. Možno to súviselo s tým, že bol Žid, ale asi skôr nie, lebo pokiaľ si pamätám, problémy všetkých hostí sa (ne)riešili rovnako dlho a komplikovane. Výhodou hostí je to, že jedného dňa aj tak zmiznú a s nimi zmiznú aj problémy. Veď aj zmizli. Hostia, nie problémy.
Prijatie hosťovej požiadavky prebehlo zdarne, primárne preto, že ju opakoval už tretí deň. Viem si ale predstaviť, že keď s ňou prišiel prvýkrát, mohol nastať problém, lebo pokiaľ si pamätám, a som si istý, že si pamätám dobre, sťaby brigádnicka sila som jediný hovoril po anglicky. Nasledoval telefonát do kotolne a po ňom som do kotolne nasledoval ja.
Údržbára som našiel zmoreného horúčavou a pracovným výkonom spať s hlavou na otvorenom Novom Čase a keď som nazbieral dostatok odvahy, zobudil som ho. Nasledovalo niekoľko nie veľmi nadšených a nie veľmi slušných poznámok na moju adresu bleskovo nasledovaných rovnakými poznámkami na adresu recepčných, hosťa a samozrejme žiarovky. Sviňa jedna židovská, povedal konkrétne na jej adresu. Fakt.
Potom sa postavil, montérky napravil a pre istotu sa ešte raz spýtal, čo ho to vlastne zo spánku budí. V duchu mal pripravenú odpoveď Nedá sa a hneď ju aj použil, lebo zistil, že sa naozaj nedá, keďže náhradné žiarovky nie sú. Nuž som sa pobral do obchodu, kúpil žiarovku v počte jeden kus a po polhodine som ho otravoval znova, v čoho dôsledku som si samozrejme vypočul presne tie isté slovné zvrat(k)y. Lenže žiarovka už bola a jemu neostávalo mu nič iné, len zobrať rebrík. Tak ho zobral a pri prechode recepciou, na ktorej naňho neveriacky hľadeli práve sa ubytovávajúci Kórejci, nezabudol recepčnú obdarovať mĺkvym ale jednoznačným pohľadom.
Šiel som s ním, bol som tým poverený, možno preto, aby žiarovka naozaj aj vymenená bola a možno len preto, že ak na pracovný úkon treba dvoch ľudí, zdôrazňuje to jeho náročnosť. A výmena žiarovky, to je hotová logistická operácia. Naveľa sa teda rebrík postavil, postavil som sa aj ja v decentnej vzdialenosti od centra práce a sledoval som zamestnanca pri výkone zamestnania. Bola to fascinujúca záležitosť okorenená vzdychmi, organizačnými problémami (krátky rebrík) a nakoniec aj celkovým nezdarom operácie, lebo keď sa už zdalo, že všetko bude fajn, niečo zapraskalo, zadymilo a trochu posmrdelo a poistky boli v čudu.
Ja to môžem viete čo, povedal údržbár, zliezol z rebríka a v nemom úžase zo zložitosti svojho povolania zaliezol naspäť do kotolne, z ktorej sa nám ho naveľa podarilo dostať asi po dvoch hodinách, keď sa z úžasu zrejme zotavil. Na inkriminovanej izbe dovtedy už nielenže nesvietila žiarovka ako za starých dobrých čias, ale vôbec nešla elektrina.
Mohol by som pokračovať, pretože toto je tá absolútne najneškodnejšia príhodička zo všetkých, ale načo. Aj taká jednoduchá vec ako výmena žiarovky dokonale vysvetľuje modus operandi. Povedané inak, niektoré veci jednoducho potrebujú čas, tak sa nečudujte, ak to trochu dlhšie trvá.
Musím samozrejme zdôrazniť svoje presvedčenie, že odvtedy sa všetko zmenilo a hotel funguje ako má rovnako ako to, že článok nemá úmysel nikoho sa dotknúť. Ale netvárme sa, že je všetko bez chyby.
