Dnes som saodhodlal, reku, bratu, vyrieš to rýchlo, nech je pokoj. Vydal som sa na expedíciudo Galerie Krakowskej, veľkého nákupného centra, ktoré s umením nemá spoločnénič. Nech mám všetky tie obchody na kope a nebehám po meste, ktoré zase ažtak úplne nepoznám.
(pozor, prichádza časť, o tom, aké to je dobré)
Viete, tie nákupnécentrá majú niečo do seba. Nájdete v nich všetko, aj to, čo nechcete. Môžetesa prehŕnať, porovnávať a najbližší obchod s rovnakým sortimentom jevždy za rohom. Moje vianočné nákupyminulý rok trvali pol hodiny. Dopredu som si všetko naplánoval, v duchu somsi pripravil mapu pohybu a následne nabehol do banskobystrickej kultúrnejmekky – Europa Shopping Centre. Všetko prebehlo zdarne a unikol som sviatočnémušialenstvu. Efektivita nadovšetko.
(pozor, prichádza časť o tom, aké to je zlé)
Možno somlen rustikálny slovenský agrárnik , ktorý chodí do Bystrice, Blavy a iných slovenskýchveľkomiest (pardon, VEĽ-KO-MIEST) jesť paštéky z domu, ale v nákupnýchcentrách sa necítim dobre. Všetko je akési klzké a lesklé, uniformné a čisté.Moje synonymum znie umelé. Klimatizovaný vzduch, neprítomnosť denného svetla,fastfoody a plastikové taniere. Obchody s rovnakým sortimentom hneďza rohom. Vážne, chytá ma v nich klaustrofóbia a mám pocit, že všetcina mne vidia, že tam nepatrím. Joe Strummer si so mnou spieva Lost in a supermarket. Neposudzujem,len vravím, čo cítim.
(pozor, prichádza nostalgická časť o tom, aké iné tobolo za mojich mladých čias)
Sú dveskupiny ľudí, ktoré ma na nákupných centrách fascinujú najviac. Prvou z nichje mládež, vo veku od 12 do odhadom 20 rokov (aj keď dnes si už človek ohľadneveku nikdy nie je na čistom). Táto mládež v priestore, z ktorého jautekám, dokáže tráviť celé dni. Škola a potom Europa/Aupark/Maxa. Doplňte podľamesta, kde bývate. Nerozumiem. Neboli sme lepší, božechráň, ale v tomto smeboli iní. Možno preto, že žiadne nákupné centrá neboli a Prior nestál zanič, to si povedzme rovno.
(pozor, prichádza akčná časť o nákupe samotnom)
Druhouskupinou sú predavačky. Vospolok mladé, nahodené a upravené skoro-ešte-dievčatká.Z nejakého dôvodu na mňa pôsobia dojmom, že veľa múdrosti nepobrali. Negeneralizujem,len vravím svoj dojem. Aj dnes som mal na takú šťastie. V obchode, kde somsi tie nešťastné topánky nakoniec kúpil, boli samé blondíny. Jedna z nich právediskutovala o pravopise slova, ktoré by sa svojou problematickosťou daloprirovnať k prídavnému menu vysoké v slovenčine. (Na druhej strane, čo na tom záleží. To, že ja relatívne ovládam pravopis neznamená, že ho ovláda každý.Pozdravujem Simonku a vrátnika na jednom bystrickom intráku, ktorý Tatrydokázal napísať s mäkkým i). Hoci blondíny nie sú mojou krvnou skupinou, natúto sa pozerá dobre. Dokonca veľmi dobre. Aj sa usmieva. Aj mi zle vydala. Aj somsi to všimol. V tom obchode predtým ma obsluhoval chalan v mejkape a s nalepenýmičiernymi nechtami. Neposudzujem, len nechápem.
(už je dobre, už je záver)
Nakúpil som a tak trochu z Galérie utiekol.Lost in a supermarket v interpetáciiSama Marca a skupiny The Clash. Radšejsom sa vrátil do normálneho sveta, v ktorom je na každom rohu desať poľskýchvlajok. Oslavy samostatnosti sa blížia. Poliaci si 11.november 1918 pamätajú.My si iný dátum, tiež z jesene 1918, veľmi nepripomíname. Tie topánkyvyzerajú dobre a dostal som ich v uvádzacej cene. Za ušetrené peniazesom si kúpil kompletné anglické vydanie Adamsovho Stopára. Stálo 50 zlotých, nonekúpte to.
