Mám silný pocit, že vie po anglicky. Väčšinou síce mlčí, ale keď niečo hovorí, znie to anglicky. Nikdy mu nič nerozumiem. Pán Moon sa včera na večeri trochu opil, čiže rozprával na svoje pomery veľa. Nebolo to príjemné, lebo som mu stále nerozumel. Keď sme sa stretli prvýkrát, (zdvorilostné frázy), ani na dvakrát som neporozumel, kde to vlastne pracuje, zachytil som len ňuspaper. Zatiaľ ma neodhalil. Pán Moon je rozkošný tým spôsobom, akým je rozkošné malé dieťa, ktoré sa na vás usmieva a vy by ste mu najradšej poriadne vyštípali líca.
S pánom Moonom a pár ďalšími sme po večeri sedeli na balkóne, popíjali a rozprávali, hoci by som mal zdôrazniť, že sme sa viac rozprávali ako popíjali. Nie sme predsa žiadni oní. Napriek tomu sa akosi stalo, že sa alkohol minul, na čo som sa ja, jediný nemecky hovoriaci, vybral do večierky oproti hotelu. A potom bolo toto:
Vošiel som a predavačka ma hneď ovalila úsmevom veľkým ako diera v Sociálnej poisťovni a jedným neprehliadnuteľným Einen schoenen guten Abend wuensch ich Ihnen. Som sa skoro pototo. Že aké šoky. Že čo do mňa rozpráva, keď ja nič. Odzdravil som sa, lebo, ako som spomínal, nie som žiaden oný. Zobral som dve pivá, pristúpil k pokladni. S obavami, že čo bude ďalej. Vypýtal som si jedny Lucky Striky (červené), ona mi ich podala, povedala Bitte sehr a hneď mi aj ponúkla zapaľovač, tri druhy, od 1.49 do 1.99. Som sa nedal, lebo poznám tieto kapitalistické triky a povedal som Nein, danke sehr.
Prikročil som k najťažšej časti objednávky a síce výberu vína, ktoré som tiež mal kúpiť. Červené a zase nie až také drahé. To som jej aj povedal. Dann empfehle ich Ihnen, začala, pomedzi dokončenie vety vyložila na pult hneď tri druhy. Kým som sa jej stihol spýtať, prečo mi toľko rozpráva a či nevie, že slušnosť je mlčať, keď sa nikto nepýta, plynule prešla k opisu každého jedného z nich, so záverom, že mi odporúča to argentínske.
Obmedzil som sa na prikývnutie. Oznámila mi sumu, zase s nejakými slovnými kudrlinkami okolo, spýtala sa ma, či nepotrebujem tašku (ne! Mám. Čo nevidíš?! Iď het.) a potom mi zaželala príjemný víkend. Bol totiž práve piatok. Omámený jak z Cuperovho dychu som sa zmohol len na krátke Wuensch ich Ihnen auch a Dovi, dopo, po nemecky samozrejme. Plus úsmev, nech nie som za toho oného.
Vymotal som sa von. V ťažkom šoku. Nikto na Slovensku ma totiž nevaroval, že to takto bude. Že sa so mnou bude neznáma predavačka chcieť rozprávať aj nad rámec obvyklého slovenského ešte niečo?
Po ceste do hotela som sa zamyslel. Trochu, nezvyknem veľmi. Nad tými našimi predavačkami, ktorých podstatná časť aj to ešte niečo podá tak, aby človek nebol na pochybách, že je to obrovská námaha. Nad nimi, ktoré úplne pokojne odignorujú moje želania dobrých dní aj dovidení, ktoré pokojne rozprávajú s plnými ústami a občas obsluhujú len v rámci prestávky pri rozhovore s kolegyňami. A sú nepríjemné, nadávajte mi, do kolená mi vŕtajte, ale jednoducho nepríjemné sú a mne to vadí úplne ukrutne, lebo sa to dá aj inak. Tak úplne normálne, tak, aby som pri odchode nemal aj ja tú zlú náladu, ktorú mala predtým len predavačka.
Lenže u nás sa to nedá. Chápem. Nedá sa to, lebo sa to jednoducho NEDÁ. Nedá sa je však filozofický smer, dalo by sa povedať, že až životný postoj, navyše proklatě dobre podložený argumentmi:
VTSN - vieš, to sa nedá - je argumentačne obsiahlejšia podoba horeuvedeného určená pre ukecané predavačky.
NSTTN - nikdy sa to tak nerobilo - argument používaný služobne najstaršími, staré dobré doby pamätajúcimi predavačkami. Keďže v tých starých dobrých dobách ešte žijú, slová ako konkurencia im nič nehovoria, len sa veľmi čudujú, prečo do toho ich obchodu nikto nechodí, keď nemusí.
KPHZ - kto ponesie hmotnú zodpovednosť? - známy ako argument strachom z budúcnosti slúži na odmietnutie čohokoľvek. Treba povedať, že odmietnutie čohokoľvek je cieľom celého snaženia, lebo čokoľvek je určite horšie ako to, čo je teraz a to je zároveň horšie ako to, čo bolo v starých dobrých časoch. Logika nepustí.
ZBTN - zákazníci by to nepochopili - je tiež mocná príčina, navyše podporená aj skutočnosťou, že v obchode, o ktorom je reč, zákazníci často nechápu už teraz. Je preto v záujme všetkých domnievať sa, že v budúcnosti by naozaj nechápali už vôbec. A tak občas nechápeme všetci spolu.
VSNO - všetci sú na obede - je fajn. Keď sú všetci na obede, je to fajn, určite lepšie, ako keď sú všetci povedzme v Británii. Ale keď sú všetci niekde, obchod je prázdny a to je želaný stav. Navyše neexistuje nikto kto by niesol čo? No predsa hmotnú zodpovednosť.
ATNTN - aj tak nám to nepovolia - sa zvykne používať v núdzových prípadoch, keď reálne začína hroziť zmena. Zmena je zlá a to teraz nehovorím o tých bývalých novinách. Tí, ktorí to nepovolia, sú známi ako oni. Oni sú tam hore a sú veľmi abstraktní, čo je dobre, lebo sa nedá overiť, či to naozaj povolia alebo nie.
Záverečný argument non plus ultra, tiež známy ako argument Rytmusom, sa používa vždy, všade a často. Tak často, že ho netreba ani nahlas vyslovovať. Pre priemernú predavačku neochotného zúrivého razenia je totiž životným postojom. Ten argument znie takto:
MF.
Za výpomoc ďakujem Ondrovi.
