Pravda je taká, že kto nechcel, o politiku ani nezavadil. Ja som napríklad absolútne netušil, kde tí politici vôbec sú, ako drvivá väčšina účastníkov som tam prišiel kvôli úplne iným veciam. Z toho rovnako vyplýva, že ideologické podchytenie nevinnej mládeže, z ktorého Havran Pohodu obviňuje, sa tiež nekonalo. Autor by na to prišiel aj sám, ak by tam čo i len nazrel, lenže potom by nemohol napísať článok, ako tam nebol a čo tam videl. Pri obrane konzervativizmu stojím v takom poslednom rade, že vlastne ani nevstávam z kresla, ale proti nepravdivým útokom budem brániť kohokoľvek, kto si to zaslúži.
Michal Havran ďalej proklamuje klerikálno-konzervatívnu ideologickú jednofarebnosť festivalu a tvrdí, že ide o o pokútny festival politickej piesne 4. cenovej a estetickej kategórie. Opäť to nie je pravda.
Na Pohode bol Richard Sulík, ktorého do konzervatívnej škatuľky nenatlačí nikto, ale v poriadku, jeho vynechajme, je to politik. Lenže ako vysvetliť stánok Greenpeace a ďalších neziskoviek, ktoré by sa ku pravici neobrátili ani keby im došli peniaze? A čo stánok Gay Pride, ten ako napasujeme do autorovho presvedčenia, že Pohoda je .týždňovými orgiami? A množstvo reggae kapiel, ktoré tiež pravicové nezvyknú byť, zrejme to myslel pod politickou piesňou. A John Lydon, ktorý si kariéru postavil na kritike všetkého konzervatívneho, náboženstvo označil za najväčšie zlo a žiadny sfanatizovaný mladý fundamentalista sa naňho nevrhol A ďalší.
Nebude to skôr tak, že sa autor tragicky mýli? Nebude to skôr tak, že festival je tolerantným miestom?
Ďalej:
Michal, ak by si tam bol čo i len chvíľu, dokázal by si oceniť množstvo malých detailov, ktoré ten festival robia veľmi príjemným miestom.
Všimol by si si, že to, čo ty hodnotíš ako ideologickú plochosť, je v skutočnosti multižánrový festival, kde si každý môže vybrať to svoje a je to aj miesto, kde sú k sebe ľudia, hoci aj len na tri dni, lepší. Ak štvrtá cenová skupina znamená svetové hviezdy, tak do inej ako štvrtej cenovej asi chodiť nechcem.
Bol by si vďačný za to, že Slovensko, majúce tradične problém nájsť veci, ktorými sa môže úprimne a bez kriku pochváliť, má festival, ktorý je vychvaľovaný v rámci celej Európy. Napríklad tu: It's a festival that has to create its own atmosphere. (...) Clean, friendly, cheap. Pohoda is a west Europe festival for east Europe prices which this year, after 15 years, stood up for itself against the best we've got. Toto Michal Kaščák dokázal.
Vieš, my, tu v normálnom svete, sme ľudia, ktorí majú svoje sny. Medzi ne patria aj také prízemné veci, ako sú kapely, ktoré túžime vidieť, zároveň sme však celý život presvedčení, že sa nám to nepodarí. Potom sa to zrazu stane, zrazu ich vidíme naživo a ten moment je taký silný, že nemáme slov, lebo sa nám tie sny plnia.
Ktosi pred festivalom v .týždni presne v klasickom .týždňovom duchu napísal, že na Pohodu treba ísť preto, aby človek mal pocit, že na Slovensku sa oplatí žiť. Že tu žijú dobrí ľudia, takí, ktorí sa vedia tešiť a navzájom tolerovať. My, ktorí tu často žijeme so zaťatými zubami, to dokážeme oceniť. Nič viac.
