Hoci vtedy, keď im vydanie novej karty trvalo dva týždne, vtedy to mali nahnuté. Alebo minule, keď som v Bosne/Čiernej Hore/Albánsku nemohol z bankomatu vybrať ani marku/euro/leke. Bez nejakého dôvodu. Alebo keď im zriaďovanie internet bankingu trvalo tri žiadosti. Výpisy mi na mobil nechodia dodnes.
Vlastne som nespokojný dosť, lenže som aj lenivý a pobočku mám za rohom, čo je pohodlné a to som okrem lenivého tiež.
Moja drahá obchodná banka mi minule zavolala a ústami veľmi milej pani oznámila, že už len krôčik, konkrétne jeden trvalý príkaz, mi chýba k tomu, aby som ušetril závratné štyri eurá za vedenie účtu. Jaky servis paradny, povedal som si a moja lojalita k nemenovanej banke hneď stúpla minimálne tak vysoko, ako keď mi kartu omylom zablokovali, kým som bol na mesiac vo Varšave. To bolo tiež milé.
Ale do banky som naklusal, lebo štyri eurá k štyrom eurám a za rok je to eur skoro päťdesiat. Namiesto pri milej pani som skončil pri chlapovi, ktorý bude odteraz, predpokladám, mojim osobným finančným poradcom a za toto ma zabije. Nahovoril ma na sporiaci účet s vyšším úročením ako má ten, ktorý mi zriadili asi pred rokom a ja som naň doteraz nepreviedol ani cent. Neviem, či som spomínal, že som trochu lenivý.
Ako som tam tak pri pulte postával (kolegyňa vedľa si čítala Topky, ale to robím aj ja, vždy v pondelok ráno a v piatok poobede, takže nemám nič proti) a mechanicky podpisoval všetko, čo mi bolo podané, všimol som si taký papier. Môj nový personalizovaný finančný poradca ho mal zastrčený pod klávesnicou, takže z neho trčala len časť, ale dosť veľká nato, aby som si prečítal, čo na ňom bolo napísané.
Skúsme spolu hľadať rezervy.
Poviete mi o tom viac?
Viacerí mali rovnaký pocit ako Vy.
Jedna z nich bola podčiarknutá, už si nepamätám ktorá, ale asi bola dôležitejšia.
Začať hľadaním rezerv je celkom dobrý nápad.
