reklama

Bratislavskému hipsterovi (a ostatným)

Moja teória “riešenia” problémov vyzerá takto: ste človekom vo vysokej volenej funkcii a máte teda dosah na život ľudí a ich problémy. Lenže zase nie ste žiaden vizionár (stane sa, ľudia si dokážu zvoliť bárkoho) a teda problémom nedokážete predchádzať. Keď vzniknú, ostáva vám ich teda len riešiť, lenže chyba lávky, buď to nedokážete, alebo nemôžete, alebo je vám to jednoducho jedno, nehodiace sa preškrtnite.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (116)

Teória “riešenia problémov”

Štyri roky však uletia ako Matovičovi včely a čo čert nechcel, blížia sa voľby. Máte prirodzený záujem byť opäť zvolený (predsa len, je lepšie vo funkcii byť ako v nej nebyť) a tak vám neostáva nič iné, len ukázať, že sa o tie životy ľudí a ich problémy predsa len zaujímate. Lenže opäť chyba lávky: problémov je priveľa (zase AŽ TAK ste sa za tie štyri roky nepretrhli), času primálo, riešenia sú komplikované a zdĺhavé a vôbec, nie všetko sa dá presadiť. Skrátka, aj by ste chceli, ale nejde to. Neostáva vám teda nič iné, len sa uchýliť k “riešeniam,” efektným, lacným a páčivým gestám, ktoré vyvolávajú zdanie činnosti, v skutočnosti sú však len zúfalou snahou zdôvodniť to, že ste štyri roky tú funkciu zastávali vy a nie niekto šikovnejší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmonitorujete si teda, čo asi tak trápi tých aktívnejších občanov, na čo vám pohodlne stačí preklikať slovenský internet a zistíte, že najviac zo všetkého ich trápi, čuduj sa svete, to, čo sa dá opísať súhrným slovom bordel. Bordel všade. Bordel v podchodoch a zastávkach, vizuálny smog povolený aj nepovolený, stav alebo neexistencia verejných priestranstiev, čo to tu budem rozpisovať, skrátka, bordel. I sa tak obzriete okolo seba, aby ste prišli na nejaký inovatívny spôsob, ako problém “vyriešiť” a vidíte obrázky.

OBRÁZKY sú teraz in, svitne vám. Ľudia ich sprejujú a maľujú nimi tie zastávky, o ktoré by ste sa mali starať a oni sa o ne starajú namiesto vás len preto, že sa na ne už nemôžu pozerať. Nemeškáte teda, hneď vyzdobíte jeden celý podchod a vôbec vás netrápi, že tým napríklad nenávratne ničíte vzácny travertín. Viac pokreslených zastávok!, zvoláte ako insitný Picasso, a v spolupráci s občanmi (to je vždy pekné), ich začnete natierať rad-radom. Nezabudnete ani na NÁLEPKY, lebo tie sa ľuďom tiež páčia, nič nestoja a noviny o nich určite napíšu. Aby ste upozornili na problém s bilbordmi, s ktorým bohužiaľ fakt nemôžete nič robiť, polepíte ich nimi a urobíte to tak šikovne, že ako naschvál trafíte väčšinou práve tie bilbordy, ktoré sú legálne. A PLAGÁTY!!! Ľudí vytáčajú, spomeniete si. Tak na tie plagáty vylepíte svoje plagáty oznamujúce, že sem plagáty nepatria. Presne takto vyzerajú “riešenia” a teraz prečo o tom vôbec píšem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minule na Trnavskom mýte

Vykračujem si tak minule do podchodu na Trnavskom mýte, akoby som ani do práce nešiel, míňam na pravoboku jeden z tých odporných stĺpov polepených plagátmi, na ktorom sa teraz na plagátoch skvie plagát, že plagáty sem nepatria, keď tu – čo nevidím. Pri stĺpe stojí chalan niekde medzi 25 a 30, možno bližšie k tomu druhému a nech mi aj Mac zamrzne, ak nevyzeral, akoby ho jedna hipsterská mater mala. Okuliare, brada aj účes naznačovali prechodný pobyt v Starom meste, obtiahnuté nohavice (cyklaménová sa volá tá farba?) aj tričko, bicykel určite zaparkovaný za rohom. Stál tam na tom pravoboku pri tom hnusnom stĺpe a suverénne (zároveň však úplne nenútene) štetcom pretieral ten plagát o zákaze lepenie plagátov, len aby naň mohol nalepiť svoj vlastný plagát o koncerte Emiliany Torrini. Vedro s náterom pri nohách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Min luftputefartøy er full av ål!, neváhal som po nórsky zahrešiť. Chalanisko jedno! Biopotraviny ľúbiš, namiesto kofoly piješ zázvorové sirupy, v Susedskej burze si, na Miletičke a Žilinskej nakupuješ, so Zelenou hliadkou určite sympatizuješ, voliť chodíš, na kultúru chodíš, komunitne sa angažuješ, behať beháš, občiansky uvedomelý si, lepšie by si chcel žiť, v krajšom meste a ak by to aj nebola všetko pravda, tak aspoň niečo z toho určite. Štve ťa presne to, čo nás všetkých a keď o tom rozprávaš, kamoši určite prikyvujú, lenže pri prvej príležitosti, pri takej triviálnej blbosti, ako je plagát, neváhaš ani sekundu, ba naopak. Na drzovku ho nalepíš práve tam, kde ti ešte aj napísali, že sa to robiť nemá. Lebo áno, táto mestská aktivita je síce zúfalá, ale nie, neznamená to, že ju máš len tak porušovať. Vlastne bojuješ sám proti sebe. Keď budeš totiž nabudúce v rámci upratovania okolia zbierať z chodníka postrhávané papiere, vedz, že ich tam nalepili presne takí ľudia, ako si ty sám. Iste, keď sa kamošom budeš chváliť, že si pomohol s propagáciou koncertu, málokto z nich si uvedomí, že si práve prispel k tomu bordelu, ktorý tak neznášaš a nepovie ti to nikto z nich, to však neznamená, že niečo také nie je pokrytecké.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Povedať sám sebe pravdu

A vieš prečo ti to nepovedia? Takéto malé pokrytectvo je nám totiž vlastné: milujeme predsa nadávať na nedodržiavanie zákonov, predpisov a slušnosti, ale sami to robíme tak bežne, že si to už ani neuvedomujeme. Presne ako tebe, ani nám sa nezdá, že robíme niečo zlé. To sú tie naše malé domov - nezištné prihrávky rodine a priateľom, keď si tu a tam pomôžeme bločkom alebo jeho absenciou, drobnou službičkou alebo známosťou, vybavením, zohnaním, dohodením, ak už nechcem priamo povedať uchmatnutím niečoho. V tejto krajine by faktúrka mohla byť slovom roka každý rok od zavedenia slobodného podnikania. Sme presvedčení, že z cudzieho krv netečie, kto neokráda, okráda sám seba, kto si to neuľahčí, ten je idiot a kto by už len neporušil nejaké zásady alebo (akokoľvek smiešne) pokyny o nelepení plagátov, keď to predsa robí každý. Na jednej strane s tým hlboko nesúhlasime a na druhej, ako hovorili Cranberries, everybody else is doing it, so why can’t we? Keď je to navyše také prirodzené. Všakže?

Tajomstvo a chyták je však v tom, že sa to nedá oklamať, kámo, nakoniec aj tak škodíš len sám sebe. Okradnúť štát sa síce môže zdať fajn, lenže keď to budú robiť všetci, nakoniec všetci okradnú sami seba a ešte budú navyše žiť v spoločnosti bez pravidiel. Presne ako ty – tvoj plagát síce armagedon nespôsobí, ale keď budú plagáty vylepovať všetci a všade, nakoniec budú žiť v hnusnom meste, s ktorým sami nebudú spokojní. Že je to pravda, môžeš vidieť každý deň – presne v takom totiž už žijú. Ak sa každý bude správať rovnako pokrytecky, ak jeho predstava o sebe samom a realita budú v takom rozpore, nikdy sa to nezlepší. Aj politici, ktorých si zvolí, sa budú totiž správať presne rovnako, veď prečo by sa mali správať inak, keď presne takto je to akceptovateľné. Aj oni sú predsa len takí, akí sú ich voliči. Chceme, aby boli lepší, ale sami takí nie sme. Už vidíš ten začarovaný kruh?

Kúzelné je, že riešenie tohto problému je úplne jednoduché – stačí byť k sebe samému úprimný, povedať si otvorene, aký si a ako to chceš. Ak chceš byť poctivý a dôsledný, plagáty nevylepuj. Ak ich vylepovať chceš, poctivý nie si. Ak ťa rozčuľuje korupcia, v prvom rade neodrbávaj. Ak odrbávaš, tak si klameš. Ak chceš zavádzať novú politickú kultúru, nepodvádzaj. Ak podvádzať chceš, netvrď, že si prišiel robiť čistú politiku. Ak chceš kampaň vydokladovať celú, tak to urob. Ak nie, tak nie, až tak to od teba nikto neočakáva, ale aspoň, az angyalát, netvrď opak. Takéto jednoduché to je, ani v jednom z tých prípadov skrátka nemôžeš mať oboje naraz. Všetko sa to začína od každého z nás, áno, aj od teba a takej banálnej veci, ako sú plagáty. Je to naivné, idiotov bude totiž stále dosť, ale stále lepšie ako naložiť si do úst. Už sa chápeme?

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu