9.25 Zahadzujem cigaretu, vstupujem do kanceláriea sadám si na koženú pohovku. Po mne tam takto prídu ďaší šiesti.
10.30 Stále sedíme. Na plazme je pustené MTV, asi abyv miestnosti nevládlo trápne ticho. Už som videl novú Rihannu aj Madonnu.Chce sa mi spať.
10.50 Dávajú mi vyplniť už tretí formulár za dva dni,kopírujú občianku a berú fotky. Podpisujem zmluvu. Čítam si podmienkyrozviazania zmluvy zo strany zamestnanca. Je to jednoduché, stačí trikrátneprísť do roboty. Sedíme ďalej
11.30 Už som tu dve hodiny. Progres žiaden. Chapík vedľamnňa zaspal.
11.45 Volá nás Howard a ideme s ním do meetingroom. Ľudia stoja v pároch a skúšajú si úvodné reči. Naplno tam kričínejaký príšerný eurodance. Postavíme sa k tabuli a v sprievodehudby absovujeme školenie. Ledva niečo počujem, ale zapamätám si, že základomvšetkého je A-attitude, C-confidence, E-enthusiasm. ACE. Niečo sa mi nezdá, aleneviem čo.
11.59 Všetci sa zrazu postavia do kruhu a začnútlieskať. Spolu s ostatnými novými zamestnancami neviem, čo sa deje.Howard ma našťastie usmerní a postaví medzi ostatných. Začínajúodpočítavať a keď prídu k nule, do miestnosti vbieha hlavný šéfBrian. Obehne kolo, s každým si tľapne. Pripomína mi to wrestling, aj tamtak vchádzali do ringu. Spievajú pesničku o Brianovi a v očiach majúzvláštne nadšenie. Začínam mať pocit, že už viem, čo sa mi nezdá.
12.00 Brian zahajuje team meeting. Firme sa darí ako nikdy,budúci týždeň sa bude ešte viac a ďalší ešte viac. Všetci po každej vetespravia hlasné whooooooa. Zrejme utužovanie vzťahov v práci.V auguste bude v Nottinghame celosvetové stretnutie zamestnancovcelej siete. Vraj ich bude okolo 4000. Všetci sa tešia a zakaždým keďzaznie slovo meeting, spravia opäť whooooooa. Videli ste Dude, where is my car?Pripomína mi to Zoltana. Zoltan!
12.10 Po tom, ako sme sa dozvedeli, ako sa nám darí,prichádza fáza, aby nám objasnil, ako sa ostatným nedarí. Berie fixu a natabuľu píše The Economy. Rozpráva dlho a vecne o kríze, ktorá sazačala vysokými cenami bytov a pomaly spomaľuje celú britskú ekonomiku.Žiaľ, má asi pravdu. V stavbárstve za minulý týždeň prepustili 6000 zamestnancov.Z celoštátnej recesie vyvodí záver, že firma bude prosperovať ako nikdy.Trochu mi to uniká, napadá ma dokonca jedna celkom logická námietka, aleneozývam sa. Mám pocit, že by to do oslavných výkrikov veľmi nezapadlo.A tie oči, ako im svietia....Nakloní sa ku mne Howard a pýta sa ma,či si to nechcem zapisovať. Počúvam, vravím mu. Mal by si si to zapisovať, všetcito tak robia. Zapisujem si, že bude ako nebolo.
12.30 Posledná fáza team meetingu, vyhodnotenie najlepšíchzamestnancov. Každý, kto dosiahol svoj nový rekord, alebo jednoducho zarobildosť peňazí, je teraz spomenutý, obehne kolo, s každým si tľapnea ľudia spievajú. Predal si najviac charity, si úžasný! Najviac zarobil Josh. Jeho pesnička je Josh, Josh, he´svery posh and makes a lot of dosh. Netrpezlivo prešľapuje na miestea sánka sa mu pohybuje spôsobom, ktorý som videl u ľudí, ktorí bralipervitín. Nemyslím si, že je v tom niečo podobné, ale to nadšenie minepríde normálne. Áno, je pekné zarobiť 600 libier za týždeň, ale to predsa nieje všetko, či áno?
13.00 Brian si nás nových volá k sebe do kanceláriea dáva demotivačný príhovor. Vraj od tohto týždňa nemáme veľa očakávať.Neočakávam nič, pravdupovediac. Kto presvedčí desiatich ľudí, dostane 50 libiernavyše, ale ukľudňuje nás, že sa to nikomu nepodarí.
13.20 Konečne sa hýbeme. Dnes ideme do Penicuiku. Žijú tamväčšinou dôchodcovia, to bude radosť. Asi hodinu stojíme v zápchea ja zatiaľ Howardovi ukazujem svoju úvodnú reč. Vraj je to veľmi dobréa keď trochu popracujem, bude ešte lepšie. Celú cestu ma motivuje. Mám myslieťna peniaze. Nepotrebujem motiváciu, je to predsa charita, preboha.
15.00 Konečne sa rozdeľujeme a zdá sa, že idemepracovať. Od môjho vstupu do kancelárie uplynulo päť a pol hodiny. Howardide so mnou a striedame sa. Ide mi to, tak ma po hodine necháva ísťsamého. Dostávam mapu s vyznačenými ulicami. Prestávka je o piateja končíme o pol deviatej. Nasledujúce štyri a pol hodiny chodímod dverí k dverám, usmievam sa a všade sa prihováram: Hi there, howare you? Don´t worry, I´m not as bad as I look, I´m not trying to sell youanything either. My name´s Samuel and I´m just doing some work in the area onbehalf of the British Red Cross. Je to trochu otupujúce, ale už somv živote robil aj horšie veci. Výsledný počet presvedčených ľudí priuzatváraní o pol deviatej: nula. Netrápi ma to veľmi, aj tak mi každývravel, že prvý deň to bude presne takto. Howard mi celú cestu späť rozpráva, že sa nemám obávať. Stokrát muhovorím, že sa neobávam. Rozpráva mi, koľko peňazí budem zarábať, keďabsolvujem celý tréning. Sú to závratné sumy a oči sa mu lesknú. Nechcemmu povedať, že tie peniaze ma až tak nezaujímajú, len slušne prikyvujema nahadzujem profesionálny úsmev.
22.10 Vystupujeme v centre a ideme do kancelárie.Dúfam, že sa to tam všetko vybaví čo najrýchlejšie. Chcem už byť s Peťou.Som celkom unavený a môj dnešný zárobok sa rovná nule, ale o to bynešlo. Nepáči sa mi to celé. Dal by som si cigaretu.
22.30 Už zase všetci stojíme v kruhu v meeting room,tlieskame a spievame. Niektorým žiaria oči. Odpočítava sa a vbiehaBrian. Rozpráva o tom, akí sme boli dnes úžasní. Uprosted kruhu jepoložený malý zvonček. Každý, kto dosiahol svoj osobný rekord vbehne do kruhu,zazvoní a dá si tradičné kolo. Keď sa k tomu nikto nemá, vśetciskandujú „someone else, someone else.“ Kruh sa rozpúšťa a ja absolvujemkrátke školenie na tému Čo motivuje ľudí k zakúpeniu produktu.
23.00 Končíme a ja sa s ešte dvoma novýmizamestnancami rozprávam, či je to normálne, aby o pol jedenástej ľudiabehali v kruhu. Ani podľa nich nie. Niečo naozaj nie je v priadkua keď nad tým v autobuse rozmýšľam, zrazu mi to je všetko jasné.Charita je pre firmu produkt. Pre zamestnancov je charita zdrojom zárobku. Akbudú o dva mesiace predávať poistenie, budú rovnako presvedčiví. Svietiaim oči, lebo na tej charite zarábajú a vôbec nie zle. Svietia im oči, lebototo je ich svet. Ani jeden nemá priateľku a pri dĺžke pracovného dňa asiani nebude mať. Toto sú ich priatelia, lebo ani tých asi veľmi nemajú čas, akje pracovná doba od 9 do 11 večer a v nedeľu od 10 do 6. Majúpeniaze, to je asi všetko.
23.30 Rozprávam o tom Peti a v momente, keď jejopisujem team meeting, vraví mi prvýkrát, že to nemám robiť. Potom to zopakujeešte zopárkrát. Mám presne rovnaký pocit, ale chcem si vypočuť jej názor. Áno,mohol by som tam zajtra ísť a pravdepodobne by som už niečo zarobil. Moholby som tam ostať týždeň a po týždni by som pravdepodobne zarábalo dosť viac, ako v normálnej práci.
Naozaj sa môžem premôcť a ísť tam, ale nevidímv tom budúcnosť. Som na prázdninách a nemám chuť ich stráviť od ránado noci v práci. Netúžim po peniazoch natoľko, aby som z celýchprázdnin mal len otlaky na nohách a z Petry videl len hlavu trčiacuspod periny keď prídem domov. Nechcem dvakrát denne absolovať meetingy, naktorých sa bude spievať. Nechcem byť v tej firme. Túžim mať prácu odpondelka do piatku od deviatej do piatej. Túžim dostávať minimálnu mzdu zaminimálny výkon.
Na tejto práci ma lákalo slovo charita. Nechcem ju ale robiťďalej a dnes tam už nepôjdem. Zavolám mame a keď si prečíta tentoblog, som presvedčený, že so mnou bude súhlasiť. Chcel som pracovať pre charitua nie vo firme, pre ktorú je charita len biznis. Chcel som pracovaťs ľuďmi, ktorí sa o charitu budú zaujímať a nie vnímať ju lenako vynikajúcu možnosť zárobku. Teraz budem radšej chvíľu nezamestnanýa do tej firmy už nepáchnem. Okrem iného totiž nemám chuť preplýtvaťtrinásť hodín a pracovať z nich len päť.
