Majú dostatok zdravého rozumu a vedia, že ak chcú zarobiť peniaze a radšej viac ako menej, je rozumné predávať tovar lacnejšie. Lacnejšie ale viac je lepšie ako drahšie a menej. To nie je narážka na žiaden tender, len jednoduchá ekonomická realita.
Táto myšlienka, ako sa zdá, však ani napriek Schengenu ešte neprekročila hranice pri Lysej Poľane, pretože naši ochodníci, predavači a trhovníci, lebo veď o nich je najmä reč, si stále myslia, že menej je viac.
Tu teraz vôbec nejde o topánky, ktoré som si minulú jeseň kúpil vo výpredaji v Krakove a na jar som ich v Poprade videl ako nové modely za skoro štvornásobnú cenú. Nejde ani o to, že asi pred rokom bola jedna banskobystrická Jednota plná poľského mlieka a to mlieko dokázalo byť najlacnejšie. Ide o celkom jednoduchú matematiku, ktorú si osvetlíme na príklade.
Sú sviatky a veľkej popularite sa teší taká obria kytica kvetov v malom kvetináči, ktorá mi najviac zo všetkého pripomína afroúčes. My sme dnes na hrob dávali žltú. Inak neviem ako by som ju opísal, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že sa predávala za deväť eur, potom za osem a nakoniec za sedem, ale to už chudinka teta z trhu určite išla domov pešo a tam ju čakali len zemiaky na masle.
Tá istá kytica stojí pár kilometrov za hranicou dvanásť zlotých, čo je niečo menej ako 3 (slovom tri) eurá. Viem to, lebo som tade včera šiel domov. A poľské prícestné predavačky nehladujú. Zvláštny je ten kapitalizmus.
Neviem, koľko stojí taký priemerný malý venček, ale niečo vo vnútri mi hovorí, že 20 (slovom dvadsať) eur ako na popradskom trhu je trochu priveľa. Predavačkám sa to asi tak nevidelo, lebo sa sťažovali, aké to je len strašné, ľudia nekupujú a nekupujú. Moja mama sa pri nich pristavila, pozrela na vence a povedala im, že si dovolí sa domnievať, že možno, čisto teoreticky, nech pán minister rozsúdia, ale ona si myslí, že sú tie vence proste drahé.
Statočná bojovníčka za oživenie ekonomiky jej nato priateľsky povedala, citujem: "Tak načo sa na nich pozeráte, keď nemáte peniaze."
Áno, toto je ten náš spôsob. Neviem, či popradský, slovenský alebo aký, len proste náš. Vzhúru proti kríze a ja radšej zajtra naspäť do Krakova.
