Takže Poľsko, priatelia. Zábavná krajina,len čo je pravda. Rovnejšia ako naše dane. V Krakove sú tri kopce a všetkysú umelé. Tie ostatné nerátam, lebo by nepasovali do predchádzajúceho konštatovania.Človek tu každopádne naráža na fascinujúce skutočnosti ako je napríklad tá, žev mnohých pohostinských zariadeniach, nezávisle od kvality, sú unisextoalety. Pardon, jedna unisextoaleta. Mladí tu aj akosi skôr uzatvárajú zväzky. Či a do akej miery to súvisíso spoločnými toaletami nechávam na vás.
S trochou hnusnej irónie, ktorú sineodpustím zato, že si dovolia vyrábať bryndzu, môžem tiež zodpovedne prehlásiť,že poľským národným jedlom je kebab. Fakt. Postavte sa na Grodzkej kdekoľvek a spravteotočku okolo svojej osi. Kebabové fastfoody uvidíte minimálne štyri. „Stále je to lepšie ako na začiatku deväťdesiatychrokov, vtedy boli na tej ulici samé sexshopy.“ – vraví Kazimierz.
Ten kebab sa ale inak dá pochopiť, lebo poľskéjedlo nepatrí medzi najchutnejšie (totoje za slová ako wyciąg, pociąg, korkociąg, przedsiębiorstwo a môj spotvorenýpravopis). Nie je vyslovene zlé, ale nemá žiadnu chuť. Vážne. Navyše je ajjednotvárne. Fiktívny dialóg:
- Čo si dáte?
- Dal by som si niečo dobré.
- Máme zemiakovú kašu s mäsom.
- Ale ja by som si fakt dal niečo dobré.
- Máme zemiakovú kašu s mäsom
- ...........
- Tak čo to teda bude?
- Zemiaková kaša s mäsom.
Pivo detto, nie je dobré aniomylom (toto máte za Jánošíka!). Jesilnejšie čiže z ekonomického hľadiska výhodné, lebo vypijete dve a cítitesa ako v polovici štvrtého, lenže ráno máte neodbytný pocit, že ste piťprestali niekde pri šiestom a na záver, keď vás už vyhadzovali, ste si eštepri bare buchli kapurkovu. Je to nepríjemné, lebo kofoly niet a prebúdzať saráno s pokojom v mozgu a vákuom v hlave len preto, že ste večerzašli na dve pivá, na to nemá chuť nikto.
Veľmi zábavnou vecou je doprava. Nebudem písať,že je napríklad od bystrickej lacnejšia a na rozdiel od napríklad tejistej aj skutočne funguje, lebo by to mohlo vyznieť ako pochvala a ja dnesPoliakov nechválim. (Toto máte zato, žeste sa tento rok neprišli na Slovensko lyžovať!)
Už som sa tu rozohňoval nadjediným spojom na Slovensko, vyhriatym, čistým a rýchlym osobákom do Žiliny,ktorého počet zastávok len jemne presahuje tridsať a doba cestovania sa blížik jednému pracovnému dňu. Poľské cesty sú legendou a aj pri cestovaníautobusom sa človek pobaví. Keď som sa napríklad vybral na ukrajinské hranice,do malého mesta, kde som čakal lyžiarske stredisko a našiel ropovod,viezol som sa v Poľsku normálnym spôsobom dopravy, malým mikrobusom preasi desať ľudí. (Určite dovezeným z Nemecka.To máte za oštiepok!) Poriadne som nevedel, kam idem, len som vedel, ževystupujem na konečnej. Mikrobus zastal po štyroch hodinách, keď som už boljediným cestujúcim a šofér mi oznámil, že som tam, kde som a on ďalejnejde. Ani nešiel. Tam, kde som bol, nebolo tam, kde som chcel byť.
Okrem iného v Poľsku čokoľvek kúpite a onivám aj čokoľvek predajú. Fascinovalo to nielen mňa, ale aj Mišu . Zo širokejponuky úžasných výrobkov vyberám napríklad také to umelé okrúhle asi desaťcentimetrové,akože kolotoč, na ktorom je pripevený taký ten umelý kovboj na koni a má sato točiť. Je to predsa kolotoč. Či sa aj točí, neviem, ale už na prvý pohľadje každému jasné, že sa to rozsype hneď potom, ako zaplatíte. Alebo také to tiežumelé na drôtiku, čo by ani nebolo ničím, keby to nepredávali ako hračkárskehopsíka.
Niekto to kupovať musí, inak by to hádamneponúkali. Neviem síce kto, ale to nič neznamená, lebo neviem ani kto tak faktpočúva Britney Spears a pritom takí ľudia zjavne existujú. Ubijać interesy je populárnym národným športom.Môžeme nadávať, že sú to kšeftári, ale pardon. Ak niečo kupujete, ide o dohodumedzi vami a predávajúcim, že niečo za nejakú cenu dostanete. Kúpou s týmsúhlasite a ja potom celkom nechápem to rozčuľovanie, že niekto v NowomTargu kúpil za tri kilá tenisky na trhu a za mesiac z nich má sandále.(Táto drobná obrana je za Żubrówku.)
Oco mi kedysi vravel vtip. Vraj keď sastretnú dvaja Poliaci, založia tri politické strany. Niečo na tom bude. Čítamteraz extrémne vtipnú knihu o zážitkoch Angličana v Paríži One year in the Merde, kde je tvrdenie, žeje jedno aký politik, merde je stáleto isté. Jasná, ale nič to nemení na tom, že Poliaci milujú diskutovať. Každý mána všetko svoj názor, čo zase podľa môjej mienky je určite lepšie ako nemať názoržiadny. V extrémnom prípade to však môže vyzerať aj takto.
(Rokovania pri okrúhlom stole, 1989)
Už len preto, že najbližší futbal s nimipravdepodobne prehráme, si dovolím pdporiť ešte jedno klišé. Áno, väčšinaPoliakov má účes zvaný Daniel Landa neboldlho u holiča, čiže niekde v rozmedzí troch a piatich milimetrov.A áno, nosia koženky a rifle. (Toje zato, že sa zajtra celý deň budem hrabať v slovníkoch v knižnici.) Poľkysú síce veľmi pekné a rifle ani koženky nenosia, ale o tom tu písaťnebudem, lebo aj ten človek, ktorý mi pred štyrmi rokmi v Edinburghu ukradolpas, bol určite Poliak.
Autorvedome hyperbolizuje a baví ho to.
