Zoznámte sa s Júliou. Júlia sa pohybuje vo vekovej škále 30 (skôr 35) plus, má skôr nižšie ako vyššie vzdelanie, býva skôr na vidieku alebo v malom meste. Má rodinu, veď manžel práve pozerá futbal, teda ak majú dve televízie, čo nie je isté, lebo príjem rodiny bude skôr pod priemerom. Má deti, možno s ňou už ani nebývajú, ak však áno, pozerajú Extrémne rodiny s ňou a toto je tá pravá katastrofa.
Júlia prišla z práce a po večeri a (možno) domácich úlohách svojich detí nastalo nepríjemné prázdno. Je osem hodín a ona potrebuje vyplniť ešte prinajmenšom dve hodiny, kým pôjde spať. Júlia je dobrý človek. Plače pri Modrom z neba, tam má pocit skutočnej tragédie, ale týranú ženu z vedľajšieho vchodu prechádza mlčaním. Aj tak je presvedčená, že si za to môže sama. Rozčuľuje sa pri Farme, pred rokom a pol ochkala pri Martinke z Turca a v každej Superstar mala svojho favorita. Na Extrémne rodiny sa vlastne teší.
Príbeh sa začína a pohľad na sociálne odkázanú rodinu vyvolá v Júlii prvý záchvat filantropie, ktorý ale hneď vystrieda uľahčený výdych, že sú na svete aj ľudia, ktorí sa majú horšie. Pri zábere na chalana s rečovou (a zrejme aj inou) vadou zas v duchu poďakuje Bohu, že jej deťom sa niečo podobné vyhlo. Aj bývanie majú lepšie. Sedí ako prikovaná a lomcujú ňou zmiešané pocity hnusu a vďaky, až kým jej úchylné ponáranie sa do nešťastia niekoho iného nie je prerušené.
Júlia si povzdychne. Zase tá reklama. Postaví na čaj, ktorý jej má pomôcť po tom všetkom lepšie zaspať a ide na záchod, ale reklama je dosť dlhá na to, aby Júliu ešte zachytila. Reklama totiž vie, že Júlia pozerá.
Usadí sa a opäť ponorí do príbehu, v ktorom po niekoľkých minútach začne podvedome niekomu drukovať. Spolu s kamerou sa prechádza po cudzej domácnosti, spolu s ostatnými sleduje príbeh, ktorý by si inak musela prečítať, lenže z knihy zvládne vždy maximálne dve strany, kým zaspí. Vlastne asi veľmi nečíta, takto je to predsa len jednoduchšie. Nikdy si nepoloží otázku, či priživovanie sa na tých najchudobnejších (ergo najzraniteľnejších, najslabších a najjednoduchších cieľoch) je už tým definitívnym dnom, alebo ešte stále padáme ďalej. Keď sa jej bulvár spýta, či podľa nej reality show prekračujú hranicu vkusu, klikne na áno a ešte aj súhlasne prikývne. Pokojne to môže robiť v ďalšej reklamnej prestávke.
Sleduje. Bavia sa o sexe a Júlia je nespokojná, lebo je to nepatričné (deti), ale pozerá ďalej. Hádajú sa, to nie je pekné. Ale pozerá ďalej. Otravná reklama. Ale pozerá ďalej. Absorbuje. Choďte spať, povie deťom, ale tie ju uprosia, veď o chvíľu to už aj tak skončí a práve teraz je to napínavé. Nechá ich, veď majú pravdu. Končí sa dvojhodinový futbal, ale hodinová relácia na Jojke ešte stále beží, tak si k nim sadá aj otec a pozerajú spolu.
Pocit rodiny.
Autor strávil sledovaním programu 5 (slovom päť) sekúnd počas prestávky vo futbale. Účinkujúcich mu je ľúto.
