Existuje súťaž pod názvom Prekladateľská univerziáda a ja som sa (ako už tradične) pár dni pred uzávierkou rozhodol, že som ochotný zvýšiť jej úroveň svojou účasťou. Nejakým zázrakom sa mi podarilo všetky potrebné veci dostať do stavu, ktorý sa približne zhoduje s podmienkami a tak, keď som sa dnes zobudil, začal som riešiť poštu.
( - Samo, to nemyslíš vážne, že zase na nich ideš nadávať. Vieš ty vôbec písať o niečom inom ako o zlej pošte, zlej televízii a zlej politike? -pýta sa moje altruistické druhé ja, ktoré tu občas prispieva textami tváriacimi sa hlboko a vážne.
- Viem, ale sa mi teraz nechce. -odpovedá prvé ja ironického kverulanta, ktoré je alergické na slová končiace sa na -ia. Príklady: byrokracia, televízia, koalícia.)
Čiže pointa:
Kráčam si tak minule bystrickou vilovou štvrťou Sásová, keď tu zrazu, čo nevidím, pred jedným z panelákov, dodávka z pošty. Vyviedlo ma to z miery, lebo by to okrem iného mohlo znamenať, že naozaj niekedy aspoň niekomu zásielky doručujú až pred dvere. Zároveň moju pozornosť upútalo modré telefónne číslo na žltom podklade auta. Pred ním hrdý názov infolinka. Prečo som si ho opísal, neviem.
Takže som sa zobudil a hneď takto skraja si hovorím, Samo, zle je, sobota, načim ti zistiť ako sú pošty otvorené. Hrdý nato, že využijem novú a modernú službu našej najmodernejšej inštitúcie, som teda siahol po telefóne dúfajúc, že aspoň hlavná pošta zatvára neskôr ako o jednej. Asi aj áno. Teda dúfam, lebo som sa nič nedozvedel. Infolinka mi oznámila, že som sa dovolal mimo pracovnej doby, ale (keďže pošta ide s dobou) môžem zanechať odkaz. Ďakujem.
Preskočme teraz moje absurdné očakávanie, že keď už nie stále, tak aspoň doprčic o štvrť na desať v sobotu ráno infolinka fungovať bude. Poďme namiesto toho riešiť problém.
Dedukujem, že infolinka nefunguje, lebo jej prevádzka je v sobotu ráno neefektívna. Logickým riešením je zníženie prevádzkových nákladov, efektivizácia prevádzky a maximalizácia zisku (sledujete tie pojmy?), čím chcem povedať, že by sa nevyťažené infolinky mali spojiť. Tak napríklad pošta by sa mohla spojiť s infolinkou Paroplynového cyklu, zákazníckou linkou Slovenky Banská Bystrica v likvidácii a našim študijným oddelením. Popritom by tiež mohla rozšíriť pole svojej pôsobnosti a úžasné produkty typu nožnice ponúkať nielen na internete a pobočkách, ale aj cez telefón.
V rámci racionalizácie by sa sám so sebou mohol spojiť aj operátor infoliniek všetkých našich prezidentských kandidátov. Píšem v jednotnom čísle, lebo jeden by určite stačil. Z jednoduchého dôvodu si totiž neviem predstaviť kohokoľvek, kto by na takú linku volal. Daný úkon by predsa nutne znamenal, že volajúci sa zaujíma o čosi tak hlboko irelevantné, ako je program nejakého prezidentského kandidáta.
Vravím, je to chimérická vízia, inak by predsa nebolo možné, že v preferenciách vedie človek, ktorého hlavným programom je len preboha, za žiadnu cenu nikdy nijaký program nemať, nič nepovedať, nepokaziť a najmä si nič nemyslieť.
