Vošli sme dovnútra a presne ten potácajúci chlapík stál primraziacom boxe. Snažil sa vybrať si sandwich, ale veľmi mu to nešlo, lebo ajkeď stál na mieste, motalo ho. Keď sme prechádzali okolo neho, uštipol Peťu dozadku. Povedala mi to, inak by som si ani nevšimol. Nechal som to tak, veď čobudem riešiť s opitým dementom, ktorý zjavne na nič iné nečaká. Zobralisme džús a prešli k pokladni. To už chlapec stál za nami.
- Hbllblbm...
- Čo? –pýtam sa ho, lebo munebolo rozumieť ani slovo.
-Že či to je tvoja priateľka.
-Hej. –vravím mu a hľadímzaplatiť a vypadnúť.
-...Sa ospravedlňujem.
-To je v poriadku. –dúfam,že týmto je debata ukončená a obraciam sa ku kase.
-...Som povedal, že saospravedlňujem – nedá sa a vraví to tónom, z ktorého je jasné, žepreňho sa debata ešte neskončila.
Zopakujem mu, že je tov poriadku, to isté mu hovorí aj Peťa. Hľadí na mňa, ale veľmi mu nejdezamerať a mám pocit, že ma aj tak veľmi nevidí.
-....Ti vravím, že som saospravedlnil, tak na mňa nehľaď ako na _____.
Všetko sa to opakuje, s týmrozdielom, že tón je agresívnejší, chalan sa zjavne chystá do bitkya zapája sa do toho aj Ali spoza kasy. Vraví mu, nech sa správa, ako sapatrí. Je tam nejako dusno, zrazu. Celé to vnímam a fakt už chcemzaplatiť. Zdrapí ma za rameno, otáča k sebe a za tú sekundu, kým saobraciam, sa mi v hlave premietnu všetky scenáre ďalšieho vývoja:
a) s chalanom to nejako vykecáme
b) dostanem po hube a budem sa musieť pobiť. Petiukážem, aký som chlap, aj keď prisahám, že násilie nenávidím
c) vytiahne nožík a bude po srande
Hej, nakoniec sme to urovnali, aj keď moment, keď som mu vysvetľoval, žemi vlastne vôbec nevadí, že moju priateľku plesol po zadku, patrí medzinajabsurdnejšie, aké som zažil. Zaplatili sme a rýchlym krokom sa pobralidomov. Peťa mala strach ešte pol hodiny potom, ja som to na sebe neukázal, lebosom predsa chlap, ale tiež mi to nebolo jedno.
O čo vlastne ide...vôbec nie o to, že sa to stalo, lebo staťsa môže hocikde na svete. Opitých hlupákov, ktorí nezvládajú nápor alkoholu nasvoj mozog, stretnete kdekoľvek nezávisle od hodiny. V krajine škótskej je však niečoprehnité.
Škótsko je nádherná krajina a Edinburgh najkrajšie mesto aké poznám(no, ešte možno Lisabon, ale o tom inokedy). Žije z veľkej častiz turizmu a turisti tu naozaj majú čo obdivovať. Napriek tomu má ajsvoje problémy a je ich slušná kopa:
- Škótsko je v Európe na druhom miestev počte tehotenstiev neplnoletých na počet obyvateľov.
- Je druhé na svete v počtesamovrážd a vrážd na počet obyvateľov .
- Alkohol predstavujecelospoločenský problém, ktorý sa snažia riešiť rôznymi zákazmia reguláciami. Zákaz predaja alkoholu v obchodoch po 22.00.V nedeľu predávajú až poobede. Ak vyzeráte na menej ako 21, musítedokázať, že máte 18 (preto ma stále legitimujú). Odhadované náklady na liečbunásledkov spôsobených alkoholom sú ročne 20 miliónov libier. Ibav Škótsku.
- Vážnym problémom je AIDSa drogy. Jednak preto, že sú prakticky všade a ľahko dostupnéa aj preto, že sú veľmi rozšírené. Nad marijuanou sa nikto nepozastavujea tá sama o sebe by mi ani nevadila, ide o extázu, ketamín,povzbudzováky a utlmováky a v neposlednom rade heroín. Všetko tozdraviu národa rozhodne neprospieva.
- V posledných rokoch saveľa píše o epidémii nožov po celej Británii. Áno, miestny ekvivalentburanov, tzv. NEDs (Non educated...) ich nosia pri sebe prakticky stále.Problém nastáva, keď sa dvaja takýto ľudia stretnú a súc pod vplyvomširokého spektra látok veľmi rýchlo nože vyťahujú. Sú toho plné noviny,väčšinou po víkende. Mnoho je prípadov ako bol ten môj, akuráts tragickejším koncom. Aj o nevinne dobodaných píšu minimálne dvakrátdo týždňa. Naposledy brat nejakej herečky z EastEnders. Síce sa to stalov Londýne, ale to na podstate nič nemení.
- Keď som minulý rok v prácihovoril, kde bývam, Chris mi hneď povedal, že stade mám čo najrýchlejšievypadnúť, lebo „it´s all knives and drugs there“. Prežili sme všetciv zdraví, ale zo zastávky sme potme chodili vždy rýchlejším krokom. Terazsíce bývame na lepšom mieste, ale vidíte, jeden nikdy nevie.
Jasné, párkrát som sa do konfliktu dostal aj na Slovensku. Keď ma po popradskomsídlisku jedno horúce letné poludnie cestou k babke naháňala bandaplešatých chlapcov, vedel som, že je to preto, lebo mám dlhé vlasy a somteda feťák. Keď mi naposledy nejaký pseudointelektuálny punkáč vychrstol pivodo ksichtu a chcel sa biť, vedel som, že som ho urazil, keď som mu povedal,že ma Dostojevského knihy neočarili.
Ten dôvod bol vždy aspoň trochu jasný, aj keď často pochybný. Ale najmä,a to je ten podstatný rozdiel, ak sa už akákoľvek bitka mala odohrať,vedel som, že dostanem po hube, ak sa budem biť zle, tak aj pár kopancov, alenikto na mňa nebude vyťahovať nožík. Nožesú zlé a ešte horšie je, ak saich musíte podvedome báť, keď si idete po džús.
Graham, náš landlord je človek veľmi ústretový a priateľský, vždysi pokecáme, keď príde po výpalné. Prenajíma viac bytov a rozpráva mizážitky s nájomníkmi. Jedna žena už tri mesiace neplatí nájom a naplnú hubu prehlasuje, že to ani nemieni robiť. Fotografuje si jeho autoa vraví mu, že vie, kde býva. Jeho priateľku, Talianku, ktoráv Škótsku žije už dvadsať rokov, posiela presne do tej _____východoeurópskej krajiny, o ktorej som písal v minulom blogu.Kontaktovali mesto a nič sa nestalo, prišla polícia a tiež sa ničnestalo, ale svojho 14-ročného syna sa boja nechávať samého doma, lebo onapredsa vie, kde bývajú. Už sa mu nečudujem, že nám vraví, že sme vynikajúcinájomníci.
Graham naozaj nie je hlúpy a sám uznáva, že škótska kultúra jesvojská (to bol eufemizmus. Používa omnoho vulgárnejší výraz.) Mám zo Škótovpocit, vravím mu, že sú jednou nohou v mrakodrape a druhou ešte stálev jaskyni. Vraj nie je vylúčené, že mám pravdu. Tak hovorí Škót.
Viem, že existuje mnoho pohľadov. Veď aj ja sám sa sústredím na to peknéa teším sa, že som tu. Viem, že keď si toto prečíta moja mamka(pozdravujem), buď mi nariadi okamžitý návrat, alebo bude nasadať na najbližšielietadlo. Mami, nerob to, dobre? To lenpár Škótov občas nevie, čo od dobroty.
(Zdroj: rôzne vydania TheScotsman)