Žiaden vzťah nemajú, nevedia čo je poriadna hudba a potom to tak aj vyzerá. Svetu kraľujú žuvačkovo-plastové rýchlokvasné hviezdičky a toto je úplne nádherná rozhorčená pasáž na úvod, ktorá má jedinú chybu. Tú, že aj ja som dospieval v dobe, keď niektorí moji rovesníci považovali Britney Spears za etalón všetkého, najmä však panenstva. Neviem prečo.
No ale časy to teda boli, čítali sme vtedy ručne kreslené, na kopírkach rozširované fanziny a komixy. Jeden z nich sa volal Tofu džihád a my si teraz v krátkosti priblížime, o čom asi tak pojednával.
Kde bolo - tam bolo, bola krajina, kde každého ovládala zlovoľná paštéka Majka.
Asi by som mal povedať, že to bol vegánsky komix.
Majka neovládala našťastie každého, našli sa štyri kúsky tofu syra schopné samostatného rozmýšľania a tým bolo akosi od začiatku jasné, že Majka je koreňom všetkého zla. Vydali sa na spravodlivú križiacku výpravu do továrne, počas ktorej narážali na stráže a tie s potešením likvidovali. Silu si dodávali tým, že pri každom útoku zakričali meno niekoho, koho z duše nenávideli. Príbeh bol preto plný výkrikov Paľo Haberáááá! Maťo Ďurindááá! Ivan Táslééér! a podobne.
Asi by som mal povedať, že to bol punkáčsky komix.
Asi by som tiež mal povedať, že som v živote prečítal veľa obskúrností.
Kulyho meno nevykrikovali, nikoho vtedy nezaujímal, čo opäť potvrdzuje, že to boli časy.
Niekedy v tých časoch som s Kubom sedel v električke, mali sme dlhé vlasy a boli sme cool. Prišiel k nám chalan, môžem si prisadnúť?, spýtal sa, prisadol si, tri sekundy sa na nás neisto pozeral, potom sa zdvihol a veľmi rýchlo odišiel.
Boha, veď to sú chlapi, počul som ho ešte zdesene volať.
Čiže hej, mali sme dlhé vlasy a mýlili si nás so ženami, lebo sme ani nezarastali, dnes zarastáme a namiesto dlhých vlasov máme kúty. Mama mi vždy hovorila nenos šiltovku, budú ti vlasy vypadávať, nikdy som ju nepočúval a vždy mala pravdu.
Tiež mi hovorila počkaj, keď ti na to prídu! a nos tašku na oboch pleciach, lebo budeš krivý! Tiež mala pravdu.
A keď som raz takto kráčal s frajerkou ruka v ruke po popradskom námestí, fajčila a na lavičke sediaci bezďák jej povedal nekur, vyschne ti. Nepovedal čo.
Ani mama nie vždy povedala, vlastne najčastejšie mi vravela veď uvidíš a o to to bolo horšie, lebo som si potom musel predstavovať čo uvidím. Väčšinou som uvidel veľmi rýchlo.
Čo tým chcem ale povedať je to, že je to celé v ťahu, kazety v ťahu, punkáčske komiksy v ťahu, dlhé vlasy v ťahu a Kulyho infantilné kantilény sú etalónom neviem čoho. Fakt neviem čoho, ale sú a to je tragédia. Aby to bolo ešte horšie, dnešná inšpekcia ukázala, že mám kúty jak Paľo Habera a keďže mám so štyrmi hrdinskými kúskami tofu syra spoločné to, že jeho meno v pozitívnych konotáciách používať odmietam, toto je tragédia úplne najväčšia.
