Akože už o tom niečo viem, je to eštestále závislosť z lepšieho súdka, najmä ak si ju porovnáte napríklad so závislosťouna žuvačkách. Kúpim si knihu, ani ju nemusím prečítať, stačí ju položiť do poličkya ona tam potom sama od seba pôsobí dojmom. Čím viac knižiek, tým väčšídojem. Pôsobiť dojmom je v dnešnom svete veľmi dôležité. Napríklad našifutbalisti dosť často pôsobia dojmom. Alebo taký predseda vlády. Nič nerobí,ale o to nejde, hlavne že pôsobí dojmom. Toto si si mohol odpustiť, Samo.
Z knižiek teda každopádne máte úžitokaj bez toho aby ste ich otvorili. V očiach iných ľudí vám pridávajú nainteligencii, čo oceníte napríklad ráno po tom, ako ste sa trochu zasedeli v krčme.Aspoň teda mám takú teóriu, neviem. V izbe, ktorú mi je už mierne trápnenazvať detskou, mám knihy vo všetkých poličkách a aj na skriniach. Už dvaroky mi každú chvíľu má pribudnúť polička nová, aj tú hneď zapracem a knihyzo skríň nezmiznú. Situácia je vážna. Čo som to ale vlastne chcel o tých žuvačkách?Aha. Tak prínos závislosti od žuvačiek do slovenského hiphopu je prosím peknenulový. Žiadne video v telke ani retázka. Žuvačku zahodíte a neostanepo nej nič. Aj prínos závislosti na knihách je nulový, ale to mi je jedno, lebosi viac vážim vlastné ako Rytmusove myšlienky.
Prvé náznaky závislosti sa u mňa dalizrejme vybadať ešte v predškolskom veku, čo je o dosť skôr ako som začalfajčiť, ale zase neskôr ako som omylom acylpyrín zapil pivom. Šli sme nadovolenku do Rumunska a ja som si prichystal knihy, ktoré si so sebouberiem. Bolo ich odhadom dvadsať, medzi nimi aj Maxipes Fík, ako inak. Na tejdovolenke sa v našej rodine mimochodom vžilo slovné spojenie „chudý ako rumunské kurča.“ Kurčatá smemali na večeru každý večer a boli vychudnuté ako...rumunské kurčatá. Vidíte,už som si nato zvykol tak, že mi ani iné prirovnanie nenapadá. To, že na tejistej dovolenke sa mama kúpala v mori a okolo nej s majestátnosťousebe vlastnou preplával (dúfam, že aspoň) ľudský exkrement ani nespomínam.
Späť ale ku knihám. Vo veku asi desiatichrokov, keď ma začala chytať prvá fáza odchodov z domu, som sa raz zbalil a definitívneodišiel. Či som zašiel ďalej ako na pieskovisko neviem, ale zobral som si sosebou mončiči a pár kníh. Mám vrodený zmysel pre rozlišovanie dôležitýchvecí.
Na základnej a na strednej som čítal všetko.Okrem povinnej literatúry, ale to sa rozumie samé od seba. Dobieham to teraz,keď tam už to hnusné slovo povinná nie je. Akosi mi to uľahčuje si tie knihyvychutnať. Na otázku, či čítam povinnú vysokoškolskú literatúru, z pochopiteľnýchpríčin neodpoviem.
Ja viem, že Maya čítal každý, ale zase nie každý si ničil očipri Gréckych bájach a povestiach chabo osvetlených žiarovkou z chodby.Začal som písať aj vlastnú kovbojku, ale po pár stranách som nevedel kam môjhrdina asi tak ide a čo by mal zažiť, takže som v tomto smere nikdyneprerazil. Aj dobre, lebo v dnešnej dobe si príbehmi o Indiánoch nezarobíteani na Sanberg.
Čítal som Vonneguta a bol najlepší nasvete až kým som hneď potom neprečítal Sto rokov samoty. To bol môj svet –trochu nereálny, zahmlený, ale všetko v ňom bolo možné. Asi to súvisí aj s tým,čomu som sa vtedy vo voľnom čase venoval. Obdivoval som Ferlinghettiho a toho,ktorého meno si už nepamätám, ale napisal Spomienky na Height Ashbury. Súvis s tým, čomu som sa vo voľnom ćasevenoval, je opäť viac ako pravdepodobný. Akosi už k tej literatúre mámrezervovanejší postoj, ale Kerouacovi Subterraneans sú doteraz jednou z mojichnajobľúbenejších knižiek o láske. Inak som totiž romantický človek, viete.
Na dve posedenia prerušené spánkom som prečitalKrstného otca a „Dám mu ponuku, ktorúnebude môcť odmietnuť“ si dodnes vravím cestou na skúšku. Niežeby som sa k tomuniekedy aj skutočne dostal. Vrhol som sa na Zeměplochu Terryho Pratchetta a hocisom zo slovenského prekladu neprečítal ani riadok, prisahám, že za nič nestojí.Neviem, či som prečítal všetky časti, lebo prvá kniha sa mi do rúk dostala predvyše desiatimi rokmi a už sa mi to pletie. Za pár hodín som doslova zožralBlues černýho kafe od Henryho Rollinsa a zase raz som mal pocit, že ničlepšie ešte nikto nenapísal. Prečítal som si to o päť rokov neskôr a ničokrem frustrovaného agresívneho chlapa som v tej knihe nenašiel. Človek samení. Tým teraz myslím seba a nie Rollinsa.
Nebudem vás ďalej zdržovať. Pravda jejednoducho taká, že som prečítal všetko a to, čo ešte nie, to určite prečítam.Akosi ma nechytil Dostojevskij ani Kunderova Neznesiteľná ľahkosť bytiaa chyba asi bude vo mne, nie v nich dvoch. Nedočítal som Masłowsku,ktorá ide v Poľsku na dračku ani Rushdieho Satanské verše. Nemám problémsi priznať, že to druhé bolo proste príliš ťažké. Aspoň som to skúsil.
V praxi sa ale teda tá moja závislosťprejavuje tým, že zhromažďujem knižky a slovo chorobne vynechávam lenpreto, že blbo znie. No a čo. Je to užitočnejšie ako zhromažďovať nálepkyHe-mana, hoci aj to som kedysi robil. A Michaela Knighta. Kopec kníh som ešteneprečítal a ďalšie pribúdajú. Mám napríklad jednu, ktorá sa volá A short history of tractors inUkrainian a zrejme bude vtipná. Ešte som ju neotvoril, ale niekde somuž videl druhý diel a seriózne rozmýšľal nad tým, či si ho náhodou nekúpim.Chcel by som mať všetkých Pratchettov, všetkých Rankinov, všetky AgathyChristie a Sherlockov Holmesov. Celú Knižnicu SME a k tomu párdesiatok encyklopédií. Nie veľa, fakt stačí len pár.(desiatok) Raz to všetko budem mať, anito nestihnem prečítať, ale bude to MOJE. VŠETKO. Megaloman inak nie som.
Keď sme sa s Peťou minulý rok vracalizo Škótska, obe naše príručné batožiny (a že mali 15 kíl každá) boli napratanélibrovými knihami z charity shopov. Tento rok to tak nebolo, ale to najmäasi preto, že prvýkrát sme tak naozajmali peniaze asi tri dni pred odchodom. Vynahrádzam si to teraz. Ako nehnevajtesa, ale ak vidím kompletného Stopárovho sprievodcu po galaxii za 50 zlotých tosa nedá nekúpiť. Alebo zozbierané Andersenove rozprávky za rovnakú cenu. Oboje eštek tomu v angličtine. Mama mi minule povedala, že pri toľkých kniháchaj zabudneme splodiť deti. Určite nie, ale musí ešte počkať, lebo najprv si o tommusím niečo prečítať.
Ten článok mal byť pôvodne smutnejší, lebo sa tak dnes cítim, ale nevyšlo to. Možno nabudúce.
