Konštantín si uvedomuje, že Metod je omnoho lepší šachista a stavia na istotu. Hru otvára tým, čo medzi sebou nazývajú bombajskou spiatočkou. Potiahne strelcom krížom cez celú šachovnicu. Metod sa usmeje a vystrčí pešiaka, ktorý strelca ležérne ale jednoznačne ohrozí. Strelec sa vráti tam, kde bol predtým. Preto bombajská spiatočka.
Šach je výnimočne spravodlivá hra. Je aj zdĺhavá a komplikovaná, ale práve preto sa v drvivej väčšine prípadov ukáže, kto je naozaj lepší. Náhodné víťazstvá nie sú nemožné, ale nie sú ani pravidlom, množstvo kombinácií dáva neskúsenému hráčovi predsa len príliš priestoru na to, aby spravil osudovú chybu.
Po slabej pol hodinke má Metod preto logicky navrch. Našiel v Konštantínovej obrane zásadné medzery a teraz ich systematicky využíva, lebo aj keď je nedeľa, určite je lepšie vyhrať ako nevyhrať. Metodove figúrky sa hrnú na Konštantínovho kráľa, ktorý je čoraz osamelejší. Jeho dáma už dlhšie odpočíva mimo šachovnice.
-Šach, zahlási Metod, potiahne koňom a vyhodí pešiaka. Konštantín spraví úhybný manéver. Metod presne s takým počítal, potiahne vežou a cestou vyhodí koňa. -Šach, povie znova.
Konštantín sa začína potiť a jeho pešiaci umierať, pred smrťou si ešte krátko spomenú na Stalingrad. Zúfalo kombinuje, aj keď už v podstate nie je s čím. Uteká, ale onedlho je v rohu a čelí nevyhnutnej porážke.
Metod naťahuje ruku, aby spravil posledný víťazný ťah vežou. Vtedy sa ozve babka, ktorá už dlhšie so znepokojením sleduje, ako na šachovnici ubúdajú figúrky.
-Ale veď si ich nevyhadzujte, pekne hrajte, chlapci, povie.
